Klimatické zmeny môžu spôsobiť kolaps oceánskych ekosystémov do desiatich rokov
Jej autori najprv skúmali, aké teploty dokáže vydržať 30 tisíc vybraných morských aj suchozemských organizmov. Získané rozsahy potom porovnali s nárastom teploty, ku ktorému by podľa odhadov malo dôjsť do roku 2100. Výsledky nie sú vôbec povzbudivé: mnohé organizmy budú musieť doslova zo dňa na deň čeliť vyšším teplotám, než s akými sú schopné sa vysporiadať. Vedci preto predpovedajú náhlej, masívne vymieranie.
"Nie je to klzký svah, ale rad hrán útesu, zasahujúcich rôzne miesta v rôznych časoch," uviedol hlavný bádateľ Alex Pigot z University College London v rozhovore pre The Guardian.
Oceánske ekosystémy budú postihnuté ako prvé, pretože problémy typu nedostatok kyslíka alebo rastúca kyslosť sa neustále zhoršujú. Do roku 2040 sa však kríza pravdepodobne prejaví aj na pevnine. V dôsledku toho dôjde k vymretí radu kľúčových druhov v Indonézii, Amazónii, Indii, severnej Austrálii, subsaharskej Afrike a v dažďovom pralese v Kongu.
Dobrou správou je, že naplnenie tohto katastrofického scenára možno stále ešte zabrániť. Podľa jedného z autorov príslušnej štúdie, Christophera Trisose z University of Cape Town, by sme však museli urýchlene podniknúť kroky na zníženie emisií skleníkových plynov.
"Podobne ako v prípade pandémie Covid-19 sa včasné akcie na obmedzenie rizika veľmi oplatia. Neeliminujú všetky riziká vyplývajúce zo zmeny klímy, ale zníži počet najviac ohrozených ekosystémov a druhov," vysvetlil Trisos.
Odborníci pritom tvrdia, že k zlepšeniu situácie by úplne stačilo riadiť sa tzv. Parížskou dohodou, ktorá hovorí o "udržaní nárastu globálnej priemernej teploty výrazne pod hranicou 2° Celzia"
"Svet sa v súčasnosti správne zameriava na riešenie globálneho stavu zdravotné núdze," povedal vedecký riaditeľ britskej pobočky World Wildlife Fund Mark Wright.
"Tento nový výskum však ukazuje, že až táto nesmierne ťažká doba pominie, budeme musieť obnoviť ambiciózne opatrenia na ochranu klímy a prírody," dodal Wright.