Doterajší mrakodrapový boom nie je nič v porovnaní s tým, čo nás čaká
Vlani bolo na svete postavených viac mrakodrapov ako kedykoľvek predtým a najvyšší z nich meral 599 metrov. Nie je to síce svetový rekord, ale v mnohých ohľadoch je to zaujímavý údaj, tvrdí štúdia.
Podľa správy CTBUH (Council on Tall Buildings and Urban Habitat), ktorá sa zaoberá vysokými budovami a mestským prostredím, bolo v roku 2017 odovzdaných celkom 144 mrakodrapov (s minimálnou výškou 200 metrov), čím sa prekonal svetový rekord už štvrtý rok po sebe a stavebný priemysel nemieni v tomto trende spomaliť.
Kríza len oddialila boom stavania mrakodrapov (modrá farba – budovy s výškou 200 metrov, zelená farba – budovy vyššie ako 300 metrov).
Zdroj:
CTBUH
"Údaje naznačujú mrakodrapovú horúčku," uviedol Anthony Wood, riaditeľ ústavu.
"Vysoké budovy už nevyužívajú len obchodné centrá, namiesto toho poskytujú globálne akceptované riešenie populačnej explózie, keďže každý týždeň pribudne na našu planétu viac ako milión ľudí."
Aj keď vlani nepadol výškový rekord, 144 odovzdaných mrakodrapov je takmer dvojnásobkom 74-och výškových budov v roku 2013. Odvtedy ich počet neustále stúpa, každý rok prekoná nový svetový rekord a tento trend sa nezastavuje: očakáva sa, že v roku 2018 bude odovzdaných až 160 mrakodrapov.
Vrchol veže Petronas v Malajzii.
Zdroj:
Pawel Szymankiewicz
Dôležitejšie je, že na tomto trende sa podieľa čoraz viac miest: v minulom roku pribudli budovy vyššie ako dvesto metrov v 69 mestách 23 krajín. Tým sa definitívne ukončili roky krízy.
Dubaj
Zdroj:
Shutterstock
"Dôležité je, že sa odovzdáva veľké množstvo nových budov, ale skutočným príbehom je globalizácia tohto javu," vysvetľuje Wood.
„Pred desiatimi rokmi boli vo svete mrakodrapy vyššie ako 200 metrov len v dvadsiatich krajinách. Iba vlani bol počet týchto miest trojnásobný.“
Rozdelenie je ale nerovnomerné: viac ako polovica z minuloročných budov (76) bola odovzdaná v Číne a iba 23 mrakodrapov nebolo postavených v Ázii.
Finančné centrum Ping An v Šen Čene
Zdroj:
Denys Nevozhai
Neuveriteľné, ale esom tohto špeciálneho priemyslu je v čínsky Šen-čen, kde bolo vlani postavených dvanásť mrakodrapov, kým v Spojených štátoch, ktoré sa nachádzajú na druhej priečke rebríčka len desať.
Podľa CTBUH ale sa dominancia Číny v nasledujúcich rokoch prelomí, pretože "Afrika a India napredujú rýchlejšie a priemysel sa oživuje aj v Severnej Amerike, ktorá dominovala mrakodrapmi v 20. storočí."
Chicago
Zdroj:
Pedro Lastra
Okrem urbanizácie "napomáhajú rastu aj tempo medzinárodného kapitálu a rýchly rozvoj technológií".
"Je chybou myslieť si, že supervysoké budovy sú nebezpečné. Sú poriadne zabezpečené a vydržia dokonca aj prírodné katastrofy vyskytujúce sa raz za pol storočie."
Plamenné veže v Azerbajdžane sú zabezpečené proti prírodným katastrofám.
Zdroj:
Shutterstock
Okrem toho tiež inžinieri inžinieri počítajú pri projektovaní s možnými nedostatkami pri stavbe a tiež chybami stavebných materiálov. Kvôli množstvu ľudí nachádzajúcich sa v budove sú štandardy neobvykle prísne: mrakodrapy musia vydržať až päťsto rokov, a ak by predsa došlo ku katastrofe, prebiehala by v predvídateľnom slede, čiže by nemohli len tak padnúť celé.
Vývoj technológie slúži aj na to, aby sa mrakodrapy stali viac živšími, spomeňte si na vertikálny les Bosco Verticale v Miláne. Na terasách 111 a 76 m vysokej budovy je celkom sedemsto tridsať stromov a päťtisíc kríkov a takmer celý povrch je pokrytý trvalkami.
V Japonsku stavajú mrakodrap s dreveným rámom, najvyššia drevená budova na svete pod názvom W350 v Tokiu bude presne 350 metrov vysoká. Samozrejme, že pri konštrukcii bude použitá aj oceľ, ale drevené komponenty budú dominovať pomerom 9:1. Budova bude dokončená až v roku 2041, teda do 350. výročia založenia architektonickej spoločnosti Sumitomo.
W350 bude míľnikom v architektúre.
Zdroj:
Sumitomo Forestry
Až do tej doby bude držiteľom rekordu malé nórske mesto Brumunddal, v ktorom je postavená skromná 81-metrová drevená veža. Okrem týchto dvoch budov dokazuje aj množstvo iných renesanciu využívania dreva.
Trvalá udržateľnosť je často podmienkou aj pri výstavbe mrakodrapov, množstvo urbanistov v Spojených štátoch
nalieha na výstavbu podobných typov budov, pretože týmto spôsobom, sa dá zastaviť rast cien nehnuteľností a zabezpečiť rovnosť príležitostí.
Väčšina nových mrakodrapov je multifunkčných, disponujú kanceláriami, obchodmi, spoločenskými priestormi, majú veľa svetla a sú, čo najviac zelené.
Manhattan
Zdroj:
Matthew Henry
O jednoznačnom úspechu, ale hovoriť nemôžeme. Shard, ktorý je vysoký 306 metrov bije do očí na londýnskej panoráme a ako uviedol Guardian po jeho odovzdaní „navždy zjazvil tvár Londýna“ a dlho lynčoval mrakodrap, ktorý „nezapadá do okolia“.
Medzitým niekoľko lekárov a inžinierov iniciuje dôkladné vyšetrenie vplyvu výškových budov na zdravie, ktorý podľa nich môže viesť k nevoľnosti, depresii alebo zlým pocitom. Nemusí to platiť pri všetkých budovách, ale nikto sa tejto otázke zatiaľ nevenoval, tvrdia. Boli tiež vypracované štatistiky, ktoré dokazujú, že v prípade srdcového infarktu sa výrazne znižujú šance na prežitie na vyšších poschodiach, jednoducho preto, lebo je ťažšie sa tam záchranárom dostať. Inde je zase nepríjemné päťminútové čakanie na výťah v špičke.
Burdž Chalífa pri východe slnka
Zdroj:
David Rodrigo
Mnoho obyvateľov nazýva svoje byty v mrakodrapoch za „ostrov“ či „bublinu“, majú pocit akoby žili v oblakoch a pod sebou vidia len more, prípadne maketu mesta a každé ráno ich budí východ slnka.
Jody Bobble, ktorý žil roky v mrakodrape na Taiwane, sa vyjadril ešte nevľúdnejšie: "Odhliadnuc od toho, že som žil v smrteľnom strachu, to bolo veľmi pokojné."