Žiadna obrovská príšera: Lochnesska je úhor, tvrdia vedci po skúmaní DNA
Cieľom vedcov nebolo dokázať, prípadne vyvrátiť existenciu lochnessky, ale zmapovať živočíchy a rastliny v jazere. "Ľudia majú radi tajomstvá. My sme za pomoci vedy pridali ďalšiu kapitolu do príbehu o lochnesskej záhade," povedal genetik Neil Gemmell, vedúci vedeckého tímu z univerzity v novozélandskom Otagu.
Zvieratá za sebou pri pohybe vo vode zanechávajú nepatrné stopy DNA - pochádza z ich kože, peria, šupín a moču, vysvetlil už predtým vedec. Jeho tím preto odobral 300 vzoriek vody na rôznych miestach a v odlišných hĺbkach jazera. Vyfiltroval z nej biologický materiál a z neho extrahoval DNA, ktorú analyzoval.
Zhromaždené dáta podľa Gemmella ukázali, že v jazerných vodách je veľké množstvo DNA úhora riečneho. "Otázka teraz znie, sú tam gigantické úhory?," povedal Gemmell. Zo získaných údajov sa síce podľa neho nedá určiť veľkosť, ale množstvo získaného materiálu zároveň naznačuje, že takú možnosť nemožno vylúčiť.
Podľa Stevea Felthama, ktorý je v Guinnessovej knihe rekordov vedený ako človek, ktorý najdlhšie nepretržite lochnessku "loví", ale nie sú zistenia novozélandských vedcov presvedčivé. Feltham uviedol, že v jazere videl ako 12-ročný plutvonožca a že to vedia aj malé deti, že v ňom úhory žijú.
Garry Campbell, ktorý vedie záznamy o zjaveniach lochnesskej príšery, uviedol, že dostáva ročne desiatku hlásení o nevysvetliteľnom jave v jazerných vodách. Výsledky výskumu uvítal a dodal, že dúfa, že vedci sa budú životom v jazere ďalej zaoberať. Turistický ruch podľa neho najnovšie vedecké závery neovplyvní. "Z lochnesskej príšery sa stala celosvetová ikona."