Bájna príšera zo škótskeho jazera Loch Ness, známa ako Nessie alebo Lochnesska, podľa vedcov neexistuje. Zhodujú sa na tom v štúdii, ktorú publikovali v odbornom časopise Earth Sciences History. Išlo podľa nich o "masovú halucináciu", ktorú vyvolal objav dinosaurov.

Príšera Nessie patrí medzi najväčšie svetové záhady, pozorovať hladinu jazera Loch Ness s nádejou, že ju zbadajú, jazdia nielen desaťtisíce turistov, ale aj rôzni experti. Najnovším výskum vedcov z University v St. Andrews ukázal, že legendami opradené monštrum zrejme neexistuje.

Bájna Nessie

Prvé zmienky o Nessie pochádzajú už zo 6. storočia, kedy ju vraj videli prvýkrát. Jej prvá fotografie vznikali v 30. rokoch 20. storočia, odvtedy sa Lochnesska stala senzáciou. Už v roku 1933 Londýnčan George Spicer vraj zbadal "to najpozoruhodnejšie stvorenie na svete", 1,2 metrov vysoké zviera s dlhým zvlneným krkom "o trochu silnejším než sloní chobot" mu prebehlo cez cestu a zmizlo.

Spicerove slová a prvé snímky obludy, ktoré sa neskôr ukázali ako falošné, obleteli svet a stvorili obrovský mýtus. Popis Nessie zdanlivo pripomínal kostry morských plazov a dinosaurov, ktoré na prelome storočia začali plniť múzeá. Vedci sa domnievajú, že následné videnia príšery boli v skutočnosti "masovou halucináciou, ktorá sa šírila ako psychická epidémia".

Kryptozoológovia dokonca tvrdia, že Lochnesska je plesiosaurus, teda praveký morský plaz. Stvorenie podľa nich mohlo prežiť zásah meteoritu pred 65 miliónmi rokov, ktorý spôsobil vymretie dinosaurov. Prvý plesiosaurus bol objavený práve vo Veľkej Británii a podarilo sa to v roku 1823 paleontologičke Mary Anning.

"Objav kostry morského jaštera s dlhým krkom v 19. storočí jasne ovplyvnil obraz toho, čo si ľudia mysleli, že vidia vo vodách Loch Ness," uviedol matematik a štatistik Charles Paxton, ktorý sa podieľal na poslednom výskume. Táto teória nie je ale nič nové, ako prvý ju v roku 1968 vyslovil spisovateľ Lyon Sprague de Camp, avšak doteraz nebola potvrdená.

Vedci prečítali tisíce záznamov o príšere

Paxton spolupracoval s paleontológom Darrenom Naishom, vedci zostavili štatistickú analýzu trendov, ktoré sa objavovali v popisoch lochnesskej príšery. Pracovali so záznamami z rokov 1801 až 2015. Odborníci a ich tímy prešli 1688 historických zápisov vrátane kníh, novinových článkov a priamych svedectiev, 1543 z nich sú podľa nich vymyslené.

Najviac videní Lochnessky bolo vraj v rokoch 1930-34, čo je podľa vedcov spojené nielen so Spiceroým popisom monštra, ale aj s fotografiou, ktorú v roku 1933 urobil Hugh Gray. Až o niekoľko rokov neskôr bolo dokázané, že Gray neodfotil príšeru ani prehistorického jaštera, ale labradora.

Zdroj: CNC