Tu som sa narodila, tu aj umriem: Pustovníčku ohrozujú šelmy i rakety, sťahovanie ale odmieta

Pustovníčka Agafja Lykovová žije na odľahlej sibírskej samote ako v 18. storočí. Drevená chatrč, žiadna elektrina, nepretržité nájazdy hladných medveďov a líšok. Práve oslávila 75. narodeniny a napriek tomu, že ju ohrozujú odpadávajúce trosky z neďaleko štartujúcich ruských rakiet, odmieta svoj domov opustiť.

​V 30. rokoch minulého storočia jej rodičia z obáv pred Stalinovými represiami zvolili vyhnanstvo neďaleko hraníc Ruska s Kazachstanom a Mongolskom. Otec rodiny Karp Lykov s manželkou Akulinou sa usadili v nehostinnej tajge a živili sa lovom zvierat a rýb.

Zdroj: Profimedia

​​O vývoji okolitého sveta dlhé desaťročia nemali žiadne správy. Vôbec netušili, že sa začala a po rokoch skončila 2. svetová vojna. Akulina v roku 1961 zomrela hladom, tri zo štyroch detí podľahli zápalu pľúc. Agafja prežila a v 70. rokoch ju náhodne objavili geológovia, ktorí tamojšiu oblasť mapovali.

Neopustí kozy

Okrem chorôb a šeliem teraz Agafje hrozí nové nebezpečenstvo. Rusi a Kazachovia zistili, že jej chatrč leží priamo pod letovou dráhou rakiet štartujúcich do vesmíru z Bajkonuru. A pustovníčku a jej obydlie môžu ľahko zasiahnuť časti odpadávajúcich modulov.

Do jej príbytku sa tak vydala celá delegácia úradníkov. Ponúkli jej sťahovanie do nového domova, ale márne. Starenka odmieta svoje dobrovoľné vyhnanstvo opustiť. Civilizácie sa vraj bojí a čo by si bez nej počalo stádo kôz, ktoré dlhé roky chová. "Tu som sa narodila, tu aj umriem," povedala poslednej návšteve, ktorá sa za ňou vydala z najbližšieho mesta, ktoré je 240 kilometrov vzdialené.

Život mimo civilizácie: Ruský meteorológ žije za polárnym kruhom

Kto by niekedy nesníval o tom ako definitívne ujsť z civilizácie a vykašľať sa na všetky tie platby šekov, hádky politikov, dopravné zápchy či hlučných susedov. Tento Rus sa všetkých týchto „vymožeností" vzdal sám a dobrovoľne.

Zdroj: CNC