Všadeprítomné plasty: Koľko ich vlastne zjeme, vypijeme a vdýchneme?

Človek znečistil životné prostredie záplavou mikroskopických častíc plastov. Z potravín, nápojov aj vzduchu sa tieto častice dostávajú do ľudského organizmu. Vedci len začínajú zisťovať, koľko plastu nám preniká do tela.

Plasty sú všade. Na polyetylénové vrecúško narazila nedávno ponorka dokonca na dne Mariánskej priekopy v hĺbke vyše desať kilometrov. Pri tohtoročnom upratovaní na svahoch najvyššej hory sveta Mount Evereste zniesli Šerpovia do základného tábora okrem štyroch mŕtvol aj 11 ton odpadkov. Významný podiel patril plastom.

Značná časť plastov znečisťujúcich životné prostredie ľahko unikne našej pozornosti. Takzvané mikroplasty sú definované ako častice menšie než päť milimetrov a mnohé častice z tejto kategórie ani nie sú viditeľné okom. Tím kanadských vedcov pod vedením Kierana Coxa z University of Victoria teraz preveril, koľko mikroplastov ľudia konzumujú. Došli k neradostným záverom.

Priemerný obyvateľ Severnej Ameriky dostane za rok do tela prinajmenšom 120 000 častíc mikroplastov. Patria k nim drobné úlomky najrôznejších plastových výrobkov, ktoré sa drobia na stále menšie a menšie časti. Výdatným zdrojom mikroplastov sú aj syntetické tkaniny, napríklad vlákna z fleecových mikín a búnd.

Výroba syntetických vlákien a tkanín prestavuje obrovský biznis s ročným globálnym obratom vyše päťdesiat miliárd dolárov, pričom objem produkcie tohto priemyselného odvetvia neustále rastie. Z mnohých týchto materiálov sa uvoľňujú mikroskopické vlákna pri bežnom nosení, ale predovšetkým pri praní. Z piatich kilogramov bielizne sa v práčke uvoľní asi šesť miliónov mikroskopických vlákien.

Zamorená voda v plastových fľašiach

Mikroplasty, ktoré sme vypustili do prírody, sa k nám vracajú v potravinách a nápojoch. Vlákna z našej fleecovej bundy sa môžu dostať až do morských rýb a my ich potom zjeme napríklad s porciou tresky a makrely. Každý z nás je zrejme vystavený inej záťaži mikroplasty v závislosti na tom, kde žije, čo je a pije, či je muž alebo žena, koľko má rokov alebo aké má hobby.

Významnú porciou mikroplastov dostávajú do tela ľudia, ktorí pijú výhradne vodu z plastových fliaš. Zatiaľ čo konzumenti vody z kohútika ročne vypijú asi 4 000 častíc mikroplastov, pijáci vody dodávanej v "petkách" a ďalších umelohmotných fľašiach ich prehltnú za rok navyše 90 000.

Autori štúdie mali k dispozícii údaje o obsahu mikroplastov len pre potraviny pokrývajúce pätnásť percent celkového príjmu energie Američanov s potravou. O intenzite prílivu mikroplastov z niektorých potravín nemáme zatiaľ tušenie. Preto autori v závere štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Environmental Science and Technology píšu:

"Náš odhad konzumácie mikroplastov Američanmi je s vysokou pravdepdoobnosťou ťažko podhodnotený."

Zatiaľ nie je jasné, aké zdravotné riziká takáto konzumácia mikroplastov so sebou nesie. Mikroskopické častice plastov môžu vstupovať do ľudského organizmu sliznicou pľúc a čriev. V črevách sa z nich môžu uvoľňovať toxické látky, ktoré plast vychytal zo životného prostredia. Z čriev a pľúc môžu mikroskopické častice vstupovať do krvi a odtiaľ do ďalších tkanív a orgánov.

"Teraz je jasné, že mikroplasty v určitom množstve škodia," vysvetľuje člen výskumného tímu Garth Covernton. "Ale zatiaľ sme nedospeli tak ďaleko, aby sme mohli jednoznačne rozhodnúť, či priemerný prísun mikroplastov škodí tak, ako jedna vyfajčená cigareta za život, alebo či to odpovedá chronickej záťaži na úrovni jedného balíčka cigariet vyfajčeného denne."

Planéta vymiera, bijú vedci na poplach: Počas posledných 250 rokov vymrelo 600 druhov rastlín

Vedci v novej štúdii upozornili na to, že v poslednom 2,5 storočí úplne vymrelo takmer 600 druhov rastlín. To je takmer dvakrát viac, než koľko vyhynulo vtákov, savcov a obojživelníkov. Experti zdôraznili, že k vymieraniu rastlín dochádza rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Zdroj: CNC