Zázračné dieťa Černobylu: Marijka (19) sa ako jediná narodila v zamorenej zóne
Zamorená alebo zakázaná zóna je oblasť, do ktorej bol vyhlásený obmedzený vstup pre radiáciu spôsobenú černobyľskou katastrofou. Je rozdelená na dve časti, vnútornú s priemerom 10 kilometrov a vonkajšiu 30 kilometrov od miesta nehody. Všetci ľudia, ktorí tu v čase havárie žili, museli byť pre zdravotné riziká presídlení preč.
Ako ťažko presídlenie niektorí obyvatelia niesli, je podrobne zobrazené v seriáli. Realita bola ale ešte ťažšia, niektorí ľudia aj napriek masívnemu odporu úradu odmietli odísť a v blízkosti Černobylu zostali bývať. Sovietský zväz vtedy o tejto veci nehovoril, bola to preň známka neúspechu. Bývať tu zostala napríklad Lidija Sovenková so svojím manželom Michailom.
Michail bol jeden z hasičov, ktorí v noci nehody hasili požiar elektrárne. Na rozdiel od svojich kolegov neobdržal tak silnú dávku radiácie a prežil. Mohol tak pokračovať v pokojnom živote na ukrajinskom vidieku a to aj urobil - s Lidijou sa Černobylu držal "zubami nechtami".
"Nie je mutant a nemá dve hlavy"
V roku 1999, trinásť rokov po explózii, Lidija otehotnela a porodila dievčatko. Nebolo plánované. Keď ale dieťa prišlo na svet, pár sa rozhodol, že ho vychová, a to napriek tomu, že prišlo na svet v zamorenej zóne. Pomenovali ho Marijka.
Dovtedy ukrajinské úrady nad starousadlíkmi bývajúcimi pri Černobyle viac-menej mávali rukou, aj keď s tým spokojné neboli. Keď sa ale dozvedeli, že jednej z rodín sa narodilo dieťa, okamžite začali novú sériu úsilia presídliť Lidiju s Michailom inde. Predstava výchovy dieťaťa v radiáciou zamorenej oblasti bola nesmierne kontroverzná.
Lidija sa vtedy často sťažovala médiám. "Vláda sa nám vyhráža a ponižuje nás. Chcú nám vziať náš domov," hovorila vtedy. Musela navyše odmietať povery, že jej dcéra je chorá. "Pokiaľ si ľudia myslia, že je mutant a má dve hlavy, tak sa strašne mýlia. Je to nádherné a zdravé dieťa."
Pozrite si galériu
Hoci to pre rodinu bolo ťažké, presadili si svoje a pri Černobyle zostávali. Marijka dostávala mlieko od kráv, ktoré sa pásli na rádioaktívnych priestranstvách, alebo plávala v rieke tečúcej neďaleko reaktoru. To všetko robila len so svojimi rodičmi, pretože v oblasti nikto iný nežil. V roku 2006 sa nechala počuť, že je jej pre to smutno.
Zlom prišiel, až keď mala Marijka sedem rokov, a skutočne musela zamorenú oblasť opustiť - začala chodiť do školy v inom meste, v okolí Černobylu žiadna nezostala funkčná.
Zdravotné problémy ešte môžu prísť
Čo sa dialo potom, bolo doposiaľ neznáme. Až teraz sa podarilo Marijku znovu vypátrať a spýtať sa jej, ako dnes vyzerá jej život.
Odpoveď môže znieť prekvapivo - ako každého iného mladého človeka na Ukrajine. Má 19 rokov, žije v Kyjeve a pracuje v bare, kde si zarába na svoje štúdium. O svojej minulosti nehovorí rada, vyrastanie v Černobyle berie ako zabudnutú tému.
"Nemyslí si, že je niečo unikátne na tom narodiť sa na takom mieste. Vlastne fakt, že je jediné dieťa zo zamorenej zóny, je pre ňu dosť bolestivý. Berie to ako stigmu," povedala jej kamarátka.
S Černobylom dnes nechce mať nič spoločné, stále sa tam ale z času na čas vracia. Za rodičmi - aj naďalej pri elektrárni zostávajú bývať. Pre nich pokračuje život ako predtým, stále čelia kritike, že vychovávať dieťa tak blízko elektrárne bolo nezodpovedné.
Podľa Lidije je Marijka absolútne zdravá a radiácia sa na nej nijako nepodpísala. "Miestni ľudia veria, že Marijka je symbolom renesancie Černobylu, znamenie od Boha, že je bezpečné tú bývať. Chcú sa vrátiť," uviedla matka. Odborníci ale hovoria - stále je možné, že zdravotné problémy sa u dcéry objavia neskôr v jej živote.
Vedeli, že idú na smrť: Úplnej skaze Černobylu zabránila trojica mužov
Explózia reaktora Černobyľskej jadrovej elektrárne na Ukrajine, ku ktorej došlo 26. apríla 1986, je dodnes najväčšou jadrovou katastrofou v dejinách ľudstva. Miera radiácie, ktorá sa rozšírila po okolí, bola stokrát silnejšia než atómové bomby, ktoré na konci 2. svetovej vojny zhodili Spojené štáty na Japonsko. Hrozil ale druhý, ešte silnejší výbuch.