Konečne sa zistilo, či je na odvrátenej strane Mesiaca nacistická základňa
Vo štvrtok 7. decembra po 19:15 nášho času vyniesla raketa Dlhý pochod 3B k Mesiacu novú čínsku sondu. Čchang-e 4 bola potom navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca a v noci na 3. januára ako prvá v histórii pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Dosadla v 180 km veľkom kráteri Von Kármán v blízkosti južného pólu.
Sonda má na palube aj pojazdný rover, ktorý pár hodín po pristátí zišiel na povrch.
Zdroj:
Twitter
Odvrátená strana Mesiaca
Mesiac má viazanú rotáciu, čo znamená, že je k nám naklonený stále rovnakou stranou. Odvrátenú stranu nášho vesmírneho suseda sme uvideli prvýkrát až vďaka sonde Luna 3 v roku 1959. Zatiaľ žiadna sonda však na odvrátenej strane nepristála. Čína to teraz zmenila.
Po pristátí človeka na Mesiaci záujem o najbližšej kozmické teleso opadol. Od roku 1976 sme čakali dlhých 37 rokov na ďalšie hladké pristátie. Zaslúžila sa o to sonda Čchang-e 3, ktorá na povrch Mesiaca dopravila rover Jutu.
Sonda Čchang-e 4 vznikala ako záloha "trojky". Vzhľadom na to, že misia prebehla dobre, mohla Čínska vesmírna agentúra využiť sondu aj rover pre ďalšiu misiu.
Zdroj:
Twitter
Sonda (lander) aj rover nesú množstvo vedeckých prístrojov a kamier pre štúdium okolia. Na palube má byť aj 3 kg kontajner pre zaujímavý biologický experiment. Už skôr prebehli testy s rastlinami, hmyzom či hlodavcami, napríklad na palube Medzinárodnej kozmickej stanice.
Čína chce poslať na Mesiac semená zemiakov a tiež vajíčka drozofily. Vedci sa chcú dozvedieť viac o raste rastlín v izolovanom prostredí v podmienkach šestinovej mesačnej gravitácie. Cieľ je pomerne jasný. Budúca lunárna či marsovská základňa by si mohla pestovať rastliny v skleníku. Okrem potravy by vytvárali tiež kyslík.
China's Chang'e-4 lunar spacecraft has successfully touched down on the dark side of the Moon today! How will the probe explore the Moon this time? Let's watch the video. #ChangE4 pic.twitter.com/eQJ5clwfTl
— Global Times (@globaltimesnews) January 3, 2019
V rádiovom tieni
Pristátie na odvrátenej strane prináša jednu veľkú výzvu. Priame spojenie so sondou nie je zo Zeme možné. Je potrebné využiť prostredníka. Čína ho vyslala už v máji minulého roka do libračného centra L2.
Sonda sa volá Čchü-čchiao a na palube má 4,2 m veľkú anténu. Signál z Čchang-e 4 pôjde do vesmíru na Čchü-čchiao, ktorá ho prepošle na Zem.
Čína sa o Mesiac zaujíma
Prvá čínska sonda Čchang-e 1 skúmala Mesiac v rokoch 2007 až 2010 z jeho obežnej dráhy. Na jej prácu nadviazala Čchang-e 2, ktorá sa do vesmíru vydala v roku 2010. V decembri 2013 pristála na povrchu sonda Čchang-e 3 s roverom Jutu.
Čína už pracuje aj na sonde Čchang-e 5, ktorá by mohla odštartovať v decembri 2019 a dopraviť na Zem vzorky Mesiaca - ako prvá od polovice 70. rokov.
Zachytili sme ďalšie rádiové signály z vesmíru: Tentokrát z blízkej galaxie
Astronómovia už po niekoľkýkrát zachytili intenzívny rádiový signál prichádzajúci z hlbokého vesmíru.