Mars je cieľ číslo jedna: Prečo ale neposlať ľudí na Venušu?
Kozmické agentúry chystajú stanicu na obežnej dráhe Mesiaca, Elon Musk pokukuje po Marse. Nie je príliš mnoho ďalších miest v Slnečnej sústave, na ktoré by človek mohol vkročiť svojou nohou. Napríklad Jupiterové mesiace sú už trochu ďalej a je na nich silná radiácia. Prečo ale neposlať človeka na Venušu?
Druhá planéta Slnečnej sústavy je označovaná za sestru Zeme. Na jej povrchu ale panujú doslova pekelné podmienky. Keby išlo len o menšiu vzdialenosť od Slnka, bola by na tom Venuša ešte pomerne dobre. Skutočné peklo vytvára skleníkový efekt hustej a nepriepustnej atmosféry, ktorá zvyšuje teplotu o viac ako 400 stupňov. Okrem obrovskej horúčavy je na povrchu tiež extrémny tlak - asi 100-krát väčší ako na Zemi.
Na začiatku 70. rokov pristáli na povrchu sovietske sondy Venera. V extrémnych podmienkach vydržali pracovať desiatky minút. Pred pár rokmi si nechala NASA vypracovať internú štúdiu, či by nebolo možné na Venušu poslať človeka ... vlastne skôr nad Venušu.
Človek na (d) Venušou
Kým pristátie človeka na povrchu je nemožné, existujú miesta, kde sú podmienky lepšie. V atmosfére Venuše vo výške okolo 50 km existujú dokonca priamo výborné podmienky. Teplota je tam porovnateľná so Saharou a úroveň kozmického žiarenia lepšie ako na Marse. Existujú dokonca teórie, že by sa v atmosfére mohol nachádzať primitívny život.
Do atmosféry planéty by sme mohli poslať drón, ale aj priamo človeka. Vo svojej štúdii HAVOC (High Altitude Venus Operational Concept) NASA počítala s možnosťou vyslať do atmosféry Venuše vzducholoď.
Vzducholoď pre pilotovanú misiu v atmosfére Venuše.
Zdroj:
NASA
Najskôr by letela do atmosféry menšia vzducholoď o veľkosti 8 x 31 metrov a hmotnosťou 750 kg. V ďalšej fáze by mohlo dôjsť k letu človeka na obežnú dráhu planéty. V tretej misii by sa už človek pozrel do atmosféry.
Kozmická loď by vstúpila do atmosféry. O zbrzdenie by sa postaral tepelný štít a následne asi dvadsaťmetrový padák. Potom by došlo k nafúknutiu vzducholode.
Samotná vzducholoď by mala veľkosť 34 x 129 metrov a objem 77 500 m3. Priamo na plášti vzducholodi by boli solárne články o ploche 1000 m2. Celková hmotnosť vzducholodi by bola okolo 95 ton.
Posádka by prieskumom atmosféry a povrchu strávila asi mesiac. Potom by sa gondola odpojila, zažal motor a posádka by sa vydala späť do kozmického priestoru - priamo k Zemi alebo skôr k návratovému modulu na obežnej dráhe.
Venuša je z hľadiska dĺžky prípadnej misie výhodnejšia ako Mars. Let k planéte by trval asi 100 dní, návrat 300 dní. Celková misia by trvala 14 mesiacov. V prípade letu na Mars je to asi 26 mesiacov.
Dróny budú asi reálnejšie
Znie to celkom zaujímavo, ale letu nad Venušu sa asi len tak nedočkáme. Oveľa pravdepodobnejšia je misia drónu.
Pred pár rokmi predstavili firmy Northrop Grumman a LGarde koncept VAMP (Venus Atmospheric Maneuverable Platform), čo je v podstate jedno veľké krídlo o rozpätí 55 metrov, ktoré by mohlo v atmosfére planéty pracovať po dobu jedného roka.
Bezpilotný drón VAMP v tvare veľkého krídla.
Zdroj:
Northrop Grumman
Do atmosféry Venuše by sme sa skutočne vydať mali. Tiež pristátie na povrchu po viac ako 40 rokoch by bolo skvelým počinom. Pre vedcov ukrýva druhá planéta Slnečnej sústavy celý rad veľkých tajomstiev.
Atmosféra znemožňuje priame pozorovanie povrchu zo Zeme alebo z obežnej dráhy. Jedinou možnosťou je radarový prieskum.
V tejto súvislosti určite stojí za zmienku, že Rusko chystá na rok 2026 komplexnú misiu nazvanú Venera-D. Malo by ísť o orbiter, dva balóny a samozrejme aj pristávací modul.
Európska vesmírna agentúra vytvorila neuveriteľný obraz Mliečnej dráhy
Pokúste sa necítiť úplne bezvýznamným.