Ťažká cesta za vzdelaním: Deti musia denne do školy doplávať, charita im zháňa lode
Charita Yellow Boat of Hope Foundation pred niekoľkými rokmi na sociálnych sieťach rozbehla projekt s príznačným názvom Žlté lode, pracovníci zháňali financie, aby mohli ľuďom a hlavne ich deťom poskytnúť lode. Prvé žiarivo žlté lode boli venované rodinám na chudobnom filipínskom ostrove Mindanao. Aby sa deti dostali do školy, denne sa prebrodili cez jeden kilometer dlhý pruh mora, pokiaľ sa na cestu vydali v čase prílivu, museli plávať.
"Je to nebezpečné aj pre skúseného plavca, nieto pre deti, ktoré si ešte nesú učebnice," uviedol zakladateľ charity Jay Jaboneta. Dodal, že mnoho detí navyše ani plávať nevie. Hoci všetky rodiny v oblasti vlastnia lode, tie sú využívané na rybolov, ktorý je hlavným zdrojom ich obživy. Deti tak nemajú inú možnosť, než absolvovať nebezpečnú cestu.
Zdroj:
Facebook/Yellow Boat of Hope Foundation
"Knihy a uniformy majú v igelitkách a vreckách, aby sa im to nenamočilo," opísal Jaboneta. "Nevedel som, že sa v regióne niečo také deje, a to som tam vyrástol. Bol som v obrovskom šoku a zdieľal som to na Facebooku," dodal, že téma silne rezonovala v ľuďoch, hlavne v jeho priateľoch, ktorí sa okamžite začali skaldať na lode.
Lode namiesto autobusov
Zdroj:
Facebook/Yellow Boat of Hope Foundation
Jaboneta sa rozhodol založiť charitu, ktorá je dnes aktívna naprieč celými Filipínami. Ich základným projektom sú spomínané lode, každá z nich je jasne žltá a korešponduje s farbou školských autobusov. Malá loď pre šesť až osem detí vyjde na asi 175 eur, školáci sú schopní ju ovládať sami. Väčšie motorové člny musia riadiť starší študenti, učitelia alebo rodičia.
Koľajnice pre deti aj pojazdné triedy
Charita sa postupom času rozrástla a pustila sa do ďalších projektov, v jednom z nich sa zaoberá poskytovaním prístupu ku vzdelaniu ľuďom z odľahlých chudobných oblastí. "Asi najväčší problém je, že v každom regióne narážame na inú komplikáciu. Nemôžeme tak vytvoriť nejaký univerzálny postup, ktorý by nám urýchlil a uľahčil prácu," vyhlásil Jaboneta.
Zdroj:
Facebook/Yellow Boat of Hope Foundation
Vysvetlil, že niekde pri školách stačilo postaviť koľajnice, deti sa tak denne nemuseli "vláčiť" do desiatky kilometrov vzdialených škôl. Inokedy museli vytvoriť pojazdné triedy, učitelia na špeciálnych lodiach obchádzali kraj a učili tamojšie deti. Od roku 2010 charita pracovala takmer s 200 filipínskymi komunitami.
"Väčšinou rokujeme s vodcom komunity alebo priamo s miestnymi školami," uviedol Jaboneta. "Keď dokončíme našu prácu, zoženieme peniaze na lode, koľajnice alebo pojazdné triedy, predáme im ich a ideme zase ďalej."
Pomoc zo zahraničia v čase núdze
Finančné príspevky prichádzajú väčšinou od Filipíncov, výnimkou bol rok 2013, kedy ostrovný štát zdevastoval tajfún Haiyan a vyžiadal si vez päťtisíc obetí. Ten rok prišlo niekoľko finančných darov aj zo zahraničia. Väčšinou sa ale na projektoch podieľajú miestni, ktorí chcú pomôcť deťom.
Zdroj:
Facebook/Yellow Boat of Hope Foundation
Projekt, ktorý vznikol na Facebooku, je často dávaný ako príklad pozitívneho vplyvu sociálnych sietí. Jaboneta a spoluzakladateľ Yellow Boat of Hope Foundation Anton Lim sa ale k tomuto názoru neprikláňajú, väčšina práce podľa nich prebieha offline.
Loď ako samozrejmosť
"Filipíny tvorí okolo sedemtisíc ostrovov, lode sú tu všade, všetci ich berú ako samozrejmosť. Ani ja sám som ich nikdy nepovažoval za niečo dôležité a užitočné, niečo, čo ľuďom môže zmeniť život. To je chyba, ktorú robí mnoho Filipínčanov," zhrnul Jaboneta svoju skúsenosť.
Láska k Arktíde: Príroda mi dáva všetko, čo potrebujem
Tinja Myllykangas sa pred šiestimi rokmi rozhodla navždy opustiť pohodlný mestský život. Univerzitné mesto Jyväskylä, kde vyštudovala biológiu, vymenila za drsné pláne Laponska. Usadila sa 180 kilometrov od najbližšieho mesta. Stará sa o 85 psov plemena husky. Svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala.