V tejto škandinávskej krajine všetko na päť týždňov zatvoria: A nechcú na tom nič meniť
Škandinávsky životný štýl je v porovnaní s tým naším diametrálne odlišný. Dáni sú hrdí na svoje hygge (spoločenský relax v komfortnom a útulnom prostredí), Švédi prichádzajú so svojím lagomom (vnútorným presvedčením o dostatočnosti), ďalej existuje na umeleckú úroveň pozdvihnutý fenomén fika (vyslovuj: fijká), ktorý sa týka prestávky na kávu, alebo najnovší trend plogga, ktorý spája voľnočasový beh v prírode so zbieraním odpadkov.
Zdroj:
Unsplash
O Fínsku vám ako prvé napadnú sauny, ale majú jednu tradíciu, ktorú udržiavajú aj napriek tomu, že ich obmedzuje:
veľké letné prázdniny.
Fínsko totiž na päť týždňov v lete zatiahne rolety. Obchody sú zatvorené, v úradoch sa nepracuje. Sú odstavené továrne a hokejisti odložia korčule. Nefungujú ani reštaurácie. Dovidenia na konci leta.
Zdroj:
Unsplash
Udržanie zdravej rovnováhy medzi prácou a voľným časom je neoddeliteľnou súčasťou fínskej spoločnosti, takže každé leto je hlavným aktérom relax. A to je dobre vidieť v praxi: nemožno usporiadať bežné stretnutie, dokonca vám od júla do augusta veľmi neodpovedajú ani na e-mail.
Problém niekoho stretnúť.
Zdroj:
Shutterstock
V posledných rokoch sa strhla ohľadom tejto krásnej tradície vášnivá debata. Veľké letné prázdniny podkopávajú konkurencieschopnosť a produktivitu, tvrdí britský podnikateľ Chris Moore, ktorý žije vo Fínsku už päť rokov a na celú vec má svoj názor.
„Vôbec to nedodržiavam. Briti si zvyčajne počas roka vyberú týždňovú dovolenku, a ak by ste si ju chceli vybrať spoločne s kolegom, musíte si nájsť iný termín,“ hovorí Moore.
„Neexistuje možnosť uzavrieť kontrakt od júla do augusta, alebo naplánovať obchodné stretnutie. Každý si vycapí na výklad tabuľku Zatvorené a zmizne vo svojich chalupách.“
Zdroj:
Unsplash
Podnikateľ sa zaoberá spúšťaním start-upov, čo je pochopiteľne frustrujúce v lete, keď vidí utrpenie ostatných spoločností. Jedna lastovička síce leto nerobí, ale Moore cíti, že veľké letné prázdniny hlboko ovplyvňujú fínske hospodárstvo a má pravdu.
Podľa nedávnej štúdie Ministerstva hospodárstva a práce, by sa malou zmenou do sektora cestovného ruchu mohlo naliať 200 miliónov eur.
Zdroj:
Shutterstock
Matti Roitto, študent PhD Univerzity v Jyväskylä, ďalej analyzoval túto problematiku: "Každý rok čítame množstvo článkov o prichádzajúcich turistoch, ktorí nájdu všetko zatvorené, nemajú sa kde najesť a využívať naše služby.
Fínsko práve na vrchole sezóny ukazuje svoju horšiu tvár, čím strácame turistov.“
Hoci je táto tradícia takmer nezlučiteľná s moderným životom, jej pôvody siahajú do čias, keď bolo Fínsko ešte poľnohospodárskou krajinou. Jedným z vysvetlení je heinäkuu, čiže zber sena, keď ľudia vyšli na pole a zhromažďovali seno na zimu.
„To si vyžadovalo obrovské spoločenské úsilie, keďže bolo kľúčové k prekonaniu dlhých zimných mesiacov,“ vysvetľuje Roitto. „Často celá spoločnosť musela pracovať týmto spôsobom, to znamená, že zastavila všetky ostatné aktivity. Aj na začiatku industrializácie chodili ľudia pracovať na vidiek, to je príčinou, že je táto tradícia stále nažive.“
Ani dnes nie je jednoduché prežiť fínsku zimu.
Zdroj:
Unsplash
Odvtedy sa táto tradícia zmenila, čoraz menej má spoločné s prácou na vidieku a je viac o relaxe, odchode do prírody a venovaniu sa rodine.
„Stala sa súčasťou našej identity, predovšetkým ako čas určený len pre nás,“ zhrnul výskumník.
V rurálnych oblastiach sa ešte stále starostlivo zbiera seno, kým dobrovoľníci rozdávajú jedlo a pitie. Tradícia ale prežíva aj v mestách, napríklad v štvrti Tuomarinkylä v Helsinkách stovky ľudí každoročne pomáhajú v určený deň, v tomto roku to bolo 5. júla.
Existuje aj ďalšie vysvetlenie. Podľa neho sa jednoducho Fíni snažia v maximálnej miere využiť najhorúcejší mesiac júl, medzi dvoma dlhými zimami. Nemôžu si veľmi vyberať, kedy sa nabijú slnečným svetlom, preto to robia vždy, keď je to možné.
Zdroj:
Unsplash
Roitto akoby zosobňoval svojím zhrnutím stanovisko Fínska v tejto problematike: vidí nevýhody veľkých prázdnin, ale chápe, prečo sú tak dôležité a veľmi si užíva atmosféru uzavretého Fínska. Takže sa môžu robiť štúdie, organizovať diskusie, ale milí Fíni budú aj naďalej v lete vystavovať tabuľku Zatvorené na svoje prevádzky.
Mesto, v ktorom nie je polícia, všetci pracujú a majú plat 1200 Eur
V tomto malom španielskom mestečku sa stáva utópia demokratického socializmu realitou. Prakticky tu nemajú políciu, kriminalitu ani nezamestnanosť.