Dal výpoveď v práci a cestuje po celom svete: Milan rád inšpiruje ľudí a zarába blogovaním
Cestovateľ a bloger Milan Bardún pochádza z Bratislavy a vyštudoval záhradnú architektúru. Pracoval v marketingu a už štyri roky bloguje. Ako tvrdí, aktuálne ho živí práve blogovanie. Milanove články, ktoré zverejňuje na svojom cestovateľskom blogu Bez Mapy, sú o cestovaní, radách a tipoch. Sú špeciálne v tom, že svojim čitateľom tyká a používa vlastný jazyk.
Milan najradšej cestuje sám a bez mapy. Čitatelia jeho cestovateľského blogu ho charakterizujú ako autentický, svieži a zábavný. Dnes patrí medzi najčítanejšie blogy na Slovensku. Sympatického cestovateľa sme vyspovedali.
Čo nám o sebe prezradíte na úvod?
Klasika, založil som si cestovateľský blog, pretože ma to veľmi bavilo. Bolo to hobby, ale nebol to biznis, neskôr sa to zvrtlo. Celé to vzniklo popri vysokej škole. V rámci študijného programu Erasmus sme vycestovali do Estónska. Bola tam strašná zima a robili sme bubliny zo snehu a tie zamŕzali. Blogovaním som začal v roku 2013 a dnes je jeden z najčítanejších na Slovensku.
Spomínate si ako vznikol názov blogu?
Názov vznikol asi za dve minúty. Priznám sa, že to boli prvé slová, ktoré mi vtedy napadli. Takže z toho vlastne bol aj prvý názov pre blog. Keďže s mapou cestujem, chcel som využiť takýto „voľný“ názov.
Ako sa z introverta na cestách stane extrovert na sociálnych sieťach?
Schizofrénia (smiech). Je rozdiel čo a kedy robím. Keď točím videá, musím byť sám. Všetkým poviem: „choďte na dvadsať minút preč a nechajte ma“. Napríklad, moju maminu som takto odložil pri poslednej dovolenke. Keď niečo robím v súkromí, som extrovert. Ak robím prezentácie pred ľuďmi, je tam nervozita, ale tá časom opadne. Takže ako som povedal - schizofrénia.
Skúste prezradiť horšie stránky tohto životného štýlu.
Asi by som to definoval takto: nikto nado mnou nestojí.Vo všeobecnosti som veľmi lenivý človek a to je u mňa veľmi zlá vlastnosť. Veľmi sa musím premáhať. Keď som bol zamestnaný, plnil som šéfove príkazy. Nemohol som mať žiadne výhovorky, jednoducho som to musel spraviť. Teraz som si sám sebe šéfom. Musím sa sám premáhať a musím mať nejakú disciplínu a s tým najviac bojujem. Ako sa hovorí: „Čo môžeš urobiť dnes, odlož na zajtra a máš dva dni voľna – to som celý ja.“
V niektorých krajinách sa usadíte aj na niekoľko mesiacov.
Čím som starší, tým kratšie dovolenky preferujem. Pred dvoma rokmi som nemal problém vyraziť do sveta aj na pol roka. Teraz mi stačí vycestovať do rôznych krajín na tri týždne, prípadne na mesiac. Keď som preč šesť mesiacov, cítim, že mi už chýba domov. Napríklad, keď som sa po pol roku vracal z Austrálie, tak som sa naozaj veľmi tešil na návrat. Priznám sa, že ideálne by mi to vyhovovalo na štyri mesiace. Teraz v septembri idem otestovať cestu do Indie na mesiac. Uvidíme, či to nebude pre mňa krátky cestovateľský zážitok. Aktuálne ale nemám potrebu byť niekde zastrčený na šesť mesiacov.
Spoznali ste mnoho ľudí počas cestovania. Vysvetľujete im, kde je Slovensko?
Musím povedať, že oni absolútne netušia, kde sa nachádza Slovensko. Po mnohých skúsenostiach sa však turistom nesnažím vysvetľovať, kde je naša krajina. Poviem, že pri Nemecku (smiech). Zažil som zaujímavú príhodu v Austrálii na imigračnom úrade. Pán, ktorý rozdával pečiatky povedal, že pozná nášho prezidenta Andreja Kisku. Teraz mi ešte napadla jedna vtipná príhoda s Maročanom. Podelil sa so zážitkom, že tam máme pekné more. Zrejme myslel Slovinsko. Takže som sa rozhodol, že turistom už nebudem vysvetľovať, kde sa Slovensko nachádza, lebo na to vždy všetci zabudnú. Vždy sa však snažím zdôrazniť, že tu máme krásne hory.
Váš najlepší a najhorší zážitok z cestovania?
Išlo o osemnásť hodinový let na Nový Zéland. To bol môj najdlhší let. Tak dlho sedieť v lietadle bolo veľmi náročné, ale bolo to našťastie v biznis triede, takže to bolo príjemné. Môžem ešte spomenúť dobrovoľnícke práce v kávovej plantáži na biofarme. Zbieral som kávu uprostred džungle. Nebola tam voda ani elektrina, čo bol problém, lebo sa živím na internete. V Keni bolo veľmi veľa chudobných ľudí. Všetci ma stále sledovali a chceli odo mňa ryžu. Keď to celé zhodnotím, tak nemám nepríjemné zážitky, našťastie.
Najobľúbenejšie jedlo na cestách?
Musím povedať, že najviac zo všetkých jedál mi učaroval Tacos v Mexiku. Druhé miesto by som dal jednoznačne thajskej kuchyni. Veľmi mi chutil thajský „padthai“, sú to ryžové rezance s arašidmi a krevetami. A určite by som spomenul rôzne červy, chrobáky, škorpióny. Múčne červy sú veľmi dobré k pivu a škorpióny chutia ako chipsy.
A nápoj?
Ak mám pravdu povedať, počas môjho cestovania ma žiadny nápoj nedostal.
V ktorej krajine je najlepšie ubytovanie?
Negatívne skúsenosti nemám, naozaj. Veľmi sa mi páčilo ubytovanie na Bali. Väčšina ubytovaní je s bazénom, ktorý ide takpovediac do nekonečna. Tieto pohľady mám naozaj veľmi rád. Pamätám si na moment, že za bazénom vyrastali palmy – optická ilúzia. Ubytovanie na Bali je veľmi kreatívne a nie je to tam ani drahé. Určite u mňa vyhráva.
TOP 3 krajiny sveta?
- Austrália. Tam by som sa vedel odsťahovať. I keď je to najdrahšia krajina, akú som navštívil. Je to pre mňa najlepšia krajina na bývanie.
- Juhoafrická republika. Je tam nádherná príroda. Istým spôsobom mi to tam celé pripomínalo slovenské leto. Jednoznačne ide o moju najlepšiu dovolenkovú krajinu.
- New York. Ak by sme sa chceli rozprávať o party živote, tak u mňa vyhráva New York. Takže najlepšia krajina na víkendovú party.
A čo more?
Ja veľmi nie som na more. Skôr mám rád hory alebo mestá. Je tam veľmi horúco, slané more a piesok. Ak by som si mal jedno vybrať, je to určite na Maledivách. Čistá tyrkysová priezračná voda a nádherný piesok. Keď plávate v mori, sú pod vami rybičky a je to naozaj krásny pohľad.
Máte prejdený celý svet, čo Slovensko?
Mám veľmi rád cestovanie po Slovensku. Možno budem trápny, ale poviem Tatry. Veľmi mi učarovali aj Pieniny, splavovanie Dunajca na plti. Moje tri najobľúbenejšie slovenské miesta sú Bratislava, pretože som z Bratislavy, určite aj Košice a Trnava. Všetko je blízko, máme relatívne dobré diaľnice, takže sa mi po Slovensku cestuje príjemne a ľahko.
Ktoré slovenské miesta by ste chceli určite navštíviť?
Chcem sa ísť pozrieť na veľkú sochu Ježiša Krista – vyzerá to ako v Brazílii. (Socha sa nachádza v obci Klin neďaleko vodnej nádrže Oravská priehrada. Monument sa týči sa na kopci Grapa, odkiaľ pozerá na okolitú krajinu. - pozn. red.). Určite by som chcel pochodiť rôzne jaskyne a zrúcaniny. Mám veľmi rád jaskyne. Dokonca niekde na východe je jaskyňa, kde sa dá člnkovať. Určite sa tam pôjdem povoziť.
Vraj máte kúsky oblečenia, ktoré musia s vami cestovať na každú dovolenku.
Ja sa balím veľmi ľahko. Najčastejšie cestujem s príručnou batožinou. Pruhované tielko ide so mnou na 90 percent mojich ciest. Priznám sa, nerozmýšľam, čo si beriem. Plavky, tielka, notebook a foťák. Modré gate s hviezdičkami využívam aj ako plavky. Tým ušetrím miesto. Zbalený som za dvadsať minút a celá moja batožina váži okolo štyroch kilogramov.
Spomínate si na svoj prvý zárobok?
Bolo to asi desať eur. Tento zárobok som zarobil asi rok po založení blogu. Vtedy som si uvedomil, že blogovaním sa dá zarábať. Povedal som si, že nabudúce by to mohlo byť okolo sto eur. Keďže som celý blog mal ako hobby, zarábanie som vôbec neriešil.
Prezradíte čitateľom ako vznikajú tvoje fotky?
Využívam GoPro a selfie tyč. Spravím rôzne pózy, napríklad sa odfotím zozadu ako niečo pozerám.
Najvtipnejší zážitok s fotením?
Prišli ku mne ľudia a smutne so mnou komunikovali. Vraj cestujem sám, sám sa fotím. Prišli za mnou, aby ma odfotili (smiech). Rôzni turisti mi s tým veľmi radi pomôžu, ale ja sa s tým poradím aj sám. Jednoducho ma to baví.
Aké aplikácie sú pre vás dôležité pri vašej práci?
Jednoznačne Instagram. Tým, že využívam GoPro, tak aplikáciu GoPro. Samozrejme, aplikácie pre rôzne rady ako Zomato, TripAdvisor. Veľmi mi pomáhajú aj bežné aplikácie ako Momondo a Skyscanner. Ešte môžem spomenúť aplikáciu Family, ktorú máme nainštalovanú spoločne s maminou a bratom. Vidíme, že kto a kde sa nachádza.
Na ktorej sociálnej sieti komunikujete najradšej?
Je to Instagram, lebo Facebook v posledných mesiacoch pomaly zomiera. Prieskumník, ktorý síce pre nedostatok atraktivity už zrušili, tomu tiež pomohol. Kedysi to bola veľmi obľúbená sociálna sieť. Keby bolo na mne, nie som na žiadnej sociálnej sieti. Mám však veľmi rád písanie článkov.
Ktorý filter na Instagrame máte najradšej?
Ja nepoužívam filtre. Mám špeciálnu aplikáciu, ktorá to všetko spracuje.
Čo sa týka marketingu riešite všetko sám?
Väčšinu vecí riešim sám, lebo chcem mať 120 percentnú kontrolu nad všetkým. Niekedy sa ale radím so statusmi, ktorý je lepší. Blízke okolie mi poradí. Ja nemám rád, keď sa mi niekto pletie do roboty. Keď ale potrebujem radu, rád si ju vypýtam.
Predstavte si Milana v budúcnosti. Čo by robil, keby necestoval?
Tým, že som vyštudoval záhradnú architektúru, mám stále zadné dvierka a v budúcnosti by som to aj chcel robiť. Netvrdím, že chcem cestovať navždy.
Neuvažovali ste preraziť na YouTube?
Mnohí sa ma na to pýtajú (smiech). Mal som v minulosti nejaké podobné ambície, aj som si to vyskúšal v Kolumbii. Rozhodol som, že spravím každý deň video, no prestal som s tým. Nebavilo ma to. Veľmi rád nakrúcam videá, ale nechce sa mi ich strihať. Všetka česť youtuberom, je to náročná práca.
Zažili ste rôzne kultúry, typy ľudí, krajiny. Čo by si odkázali Slovákom?
Mohli by byť k sebe milší. Veľmi rád cestujem do Spojených štátov, lebo to tam s ohľaduplnosťou trochu preháňajú. Priznám sa, že je to príjemné. Slováci mi prídu až príliš zahľadení do seba a nezaujímajú sa o svoje okolie. To by som na nich zmenil.
Môžu vás fanúšikovia niekde vidieť?
Organizujem zbieranie smetí. Som workoholik a musím niečo robiť. Zbieranie smetí sa mi osvedčilo. Nebaví mi vysedávať niekde na pive, takže ak by ste ma chceli vidieť, tak „Bratiska bez mapy a bordelu“. Všetky informácie vždy zverejňujem na Instagrame, Facebooku a mojom webe.
Mladý pár instagramových cestovateľov: Za tým všetkým pozlátkom je tvrdá drina
Jake (26) a Marie (28) sa rozhodli investovať všetok svoj čas a peniaze do seba a svojej vášne - cestovaniu. Krásne zážitky a splnené sny sú ale vykúpené tvrdou prácou.