Až na vrchol Afriky: Kilimandžáro zdoláte aj bez horolezeckého výcviku
O zdolanie Kilimandžára sa každý rok pokúšajú desaťtisíce turistov, ktorí sú priťahovaní lákadlom najvyššej svetovej sopky a zároveň najvyššieho vrchu dostupného turistom bez predošlých horolezeckých skúseností a znalostí. Rozhodne ale nejde o nenáročný výstup a predpokladom pre jeho úspešné zvládnutie je dobrá fyzička a odhad vlastných síl. Značná časť turistov to podceňuje a potom sa musia vracať skôr, ako prídu na vrchol.
Hoci sa zrejme práve o Kilimandžáre zmieňoval už grécky filozofo Ptolemaios v druhom storočí nášho letopočtu, Európania sa dlho zdráhali uveriť existencii zasneženej hory uprostred afrických rovín len tri stupne nad rovníkom. Prvé svedectvo kresťanského misionára Johanna Rebmanna o zasneženej hore v Afrike z roku 1848 zožalo vo vedeckých kruhoch posmech. Trvalo ďalších 41 rokov, kež si nemecký horolezec Hans Meyer konečne prebil cestu hlbokým snehom a dosiahol na vrchol.
Keď sa Meyer na horu ešte raz po 11 rokoch vrátil, zistil, že ľadovca na Kilimandžáre značne ubúda. Tento proces naďalej pokračuje - podľa fotografií je zrejmé, že Kilimandžáro prišlo od roku 1912 o 85 percent ľadovej pokrývky - a vedci teraz predpovedajú, že by medzi rokom 2040 a 2060 mohol sneh úplne zmiznúť.
Ubúdanie snehu ale nahráva turistom, ktorí začali horu zaplavovať. Meyer potreboval na výstup dva pokusy a nakoniec mu trvalo až šesť týždňov, než dosiahol vrchol driemajúceho vulkánu. Dnes väčšina ľudí vybehne hore - alebo sa o to aspoň pokúsi - len za päť či šesť dní, čím ale pripraví svojmu telu neobyčajnú záťaž.
Výstup sa začína v noci
Kilimandžáro je názvom celého 60-kilometrového masívu, ktorý sa skladá z troch nečinných stratovulkánov - Shira, Mawenzi a Kibo. Najvyšší bod sa nachádza na vulkáne Kibo a je ním vrchol Uhuru, ktorého názov je swahilským výrazom pre slobodu. Pri svojich 5895 metrov je úžasnou výzvou a odmena je tiež úžasná - výhľad z okraja kráteru za brieždenia je vraj s okolitými snehovými poliami a ľadovcami najkrajším východom slnka na svete.
Cesta na vrchol Afriky vedie niekoľkými klimatickými pásmami, od poľnohospodárskej krajiny cez dažďový prales, vresovisko a horskú púšť až po ľadovec. Pre každého návštevníka, ktorý chce zdolať túto horu, je nevyhnutné nepodceniť aklimatizáciu v jednotlivých výškach, aby si organizmus zvykol na nižší obsah kyslíka vo vzduchu. Samotný výstup po kuželi vyhasnutej sopky trvá najmenej päť dní.
Ako na iné hory, aj tu začína výstup na vrchol hlboko v noci. Hlavným dôvodom je to, aby bol dostatok času za svetla pri prípadnom komplikovanom zostupe, ktorý často býva fyzicky náročnejší. Nezabudnuteľným zážitkom bude mnoho v tme svietiacich čeloviek - bateriek stúpajúcich hore po svahu. Na vrchol sa dostanete ráno, pokocháte sa východom slnka a za svetla a stúpajúcej teploty, ktorá by vás pri výstupe zbytočne zaťažovala, sa vydáte dole.
Pre výstup na Kilimandžáro sa používa šesť základných ciest. Lemosho, Machame, Marangu, Shira, Rongai a Umbwe. Najpopulárnejšími sú Marangu (Coca Cola route) a Machame (Whiskey route). Cesta na vrchol týmito dvoma trasami zaberie asi 5 až 7 dní.
Kilimandžáro je biznis
Kilimandžáro patrí jednoznačne medzi turistické hity. Pri tanzánijskom meste Moshi pre turistov dokonca vzniklo letisko, kde na nich číhajú sprievodcovia. Bez sprievodcu a kuchárov hore ani nemôžete, správa národného parku individuálne výstupy nepovoľuje. Oficiálnym dôvodom je bezpečnosť, v skutočnosti ide ale skôr o peniaze.
Výnosy z turistického ruchu v Kilimandžárskom národnom parku, ktoré v roku 2013 dosiahli 51 miliónov dolárov, pomáhajú dnes zabezpečiť nielen vlastný ekosystém hory, ale tiež podporujú mnoho ďalších tanzánijských parkov.
Prospech z turistov majú aj okolité obce, z ktorých príslušníci kmeňa Wachagga dodávajú najviac nosičov a sprievodcov sprevádzajúcich turistov na ich výpravách až na vrchol. Tí si môžu zarobiť toľko peňazí, že bez problémov zabezpečia aj početnú rodinu.
Pre výstup na Kilimandžáro je nutné mať vo vrecku najmenej 1400 dolárov. Samozrejme, ide to aj lacnejšie, ale je treba počítať, že s nižšou cenou ide dole aj kvalita a v niektorých prípadoch aj bezpečnosť. A práve tú by nikto nemal podceňovať, Kilimandžáro si totiž každoročne vyžiada okolo 10 obetí z radov turistov. Väčšinu z nich zabije akútna horská choroba, tiež zvaná výšková.
Výšková choroba zabíja
Mnoho turistov pri výstupe skoro začne trpieť riedkosťou vzduchu, pričom prvým príznakom slabej výškovej choroby býva mierna bolesť hlavy. Keď vresovisko ustúpi vysokohorskej púšti a dobrodruhov obklopia mraky, stane sa stúpanie skutočnou výzvou.
V 5500 metroch dosahuje atmosferický tlak len polovice tlaku v nulovej nadmorskej výške. Mozgu zásadne chýba kyslík a čím ďalej viac ľudí sa sťažuje na bolesti hlavy a nevoľnosť. Iní trpia halucináciami.
Najlepším liekom na výškovú chorobu je zostup, niektorí ale nedoceňujú závažnosť svojho stavu a riskujú pľúcne či mozgové edémy, teda smrteľné opuchy pľúcnych či mozgových tkanív.
Výzvu značná časť dobrodruhov nezvládne. Podľa starších štatistík dosiahla vrchol Kilimadžára asi len polovica všetkých turistov na všetkých trasách. Päťdňový výstup zvládla len asi tretina ľudí, pričom čím dlhší výstup, tým väčšia úspešnosť. Pri ôsmich dňoch sa hore dostalo už 85 percent turistov. Štatistiky sa síce počas posledných rokov určite zlepšili, posolstvo ale zostáva. Nie je radno podceňovať svoje sily a lepšie je zvoliť si dlhší výstup.
Objavte európsky Karibik: Sardínia je klenot klenotov
Večne zelenému ostrovu Sardínii sa právom hovorí európsky Karibik. Pýši sa panenskou prírodou, dlhými pieskovými plážami a morom vo farbe smaragdov. Sardínia je jednou z najluxusnejších destinácií v Európe a tiež obľúbeným cieľom smotánky z celéhreo sveta. Sardínia je označovaná za najkrajší taliansky ostrov a nie je sa vôbec čomu diviť.