Halucinácie bez drog? Podľa štúdie montrealskej univerzity stačí aj obyčajné placebo
Halucinogénne látky sa dostávajú do popredia záujmu neurológov a psychiatrov ako lieky proti najrôznejším psychickým poruchám a ochoreniam. Veľké nádeje sa do nich vkladajú napríklad pri liečbe depresií alebo posttraumatického stresového syndrómu.
O mechanizme účinku halucinogénov na ľudský mozog však vieme pomerne málo. Okrem iného aj preto, že tieto látky boli vo väčšine krajín postavené mimo zákon a vedci k nim dlho nemali legálny prístup.
Zaujímavá štúdia kanadských vedcov z montrealskej McGill University teraz odhalila, že sa silné halucinogénne účinky za vhodných podmienok dostavia aj u ľudí, ktorí dostali placebo. Výsledky výskumu tímu vedeného psychiatrom Samuelom Veissiérem zverejnil vedecký časopis Psychopharmacology.
Hra na žúr s drogami
Veissiére a jeho spolupracovníci získali pre experiment tridsaťtri dobrovoľníkov z radov vysokoškolských študentov. Všetkým vedci povedali, že na nich skúšajú účinky halucinogénne látky, ktorá je príbuzná psilocybínu z lysohlávok. Dobrovoľníci sa tiež dozvedeli, že účinok látky by sa mal dostaviť počas štyroch hodín po požití a mal by sa prejaviť zvýšenou kreativitou. Nikto z účastníkov pokusu netušil, že v skutočnosti dostal neúčinnú látku čiže placebo.
Samotný pokus prebehol v podmienkach, ktoré mali dobrovoľníkom uľahčiť ilúziu účasti na žúre, kde sa berú halucinogénne drogy. V miestnosti osvetlenej farebnými svetlami hral DJ. Steny boli pomaľované pestrými obrazcami.
Okrem účastníkov pokusu sa tu pohybovali ďalší "účinkujúci". Desiatka výskumných asistentov hrala úlohu psychiatrov a lekárov pripravených v prípade potreby k zásahu. Ďalší výskumní asistenti zohrali úlohu členov ochranky dozerajúcich na poriadok. Kľúčové úlohy pripadli štvorici hercov inštruovaných tak, aby presvedčivo zahrali pozvoľný nástup účinkov drogy. V tomto prostredí strávili dobrovoľníci štyri hodiny v očakávaní nástupu účinkov drog.
Príliš silné placebo
Šesťdesiatjeden percent dobrovoľníkov skutočne nejakú halucináciu prežilo.
Aspoň to uviedli na otázku v čase, keď sa experiment chýlil ku koncu. Niektorí opisovali len mierne prejavy, ale iní opisovali zážitky zodpovedajúce strednej či dokonca vysokej dávke halucinogénnej drogy. Rozdiely v líčení zážitkov jednotlivých účastníkov experimentu boli veľmi výrazné.
Niektorí dobrovoľníci opisovali, že sa im obrazce na stenách hýbu pred očami alebo sa dokonca presúvajú. Ďalší mali pocit, že na nich silnejšie pôsobí zemská gravitácia. Jedna z dobrovoľníčok dokonca povedala, že si musela ľahnúť na zem, aby ju vlna "ťažoby" nezrazila.
"Tento experiment dokazuje, že ľudia môžu prežívať efekt halucinogénnych drog, aj keď ich sami nevzali. Stačí, keď sú svedkami toho, ako si halucinogénne drogu vzal niekto v ich blízkom okolí," vysvetľuje Samuel Veissiére.
Podľa Veissiéra je zrejmé, že pri výskume účinku halucinogénnych drog môže veľmi ľahko dôjsť k silnému podceneniu placebo efektu. Podľa tohto kanadského psychiatra môže súčasný trend povzbudzovať kreativitu veľmi malými dávkami halucinogénov fungovať z veľkej časti práve vďaka placebo efektu.