Uzavreté školy môžu ľudstvu prospieť: Isaac Newton vďaka tomu vynašiel gravitačné zákony
Anglicko v roku 1665 zasiahla veľká epidémia moru. Aj vtedy sa viedli štatistiky úmrtí, ktoré sú v porovnaní s aktuálnou koronavírusovou pandémiou oveľa desivejšie. Londýn mal v septembri 1665 približne sedem tisíc úmrtí týždenne. Celkom zahynulo odhadom až stotisíc Britov, čo predstavuje cca štvrtinu vtedajšieho Londýna.
Takzvaný veľký londýnsky mor bol len menším pozostatkom po morovej epidémii zvanej Čierna smrť, ktorá sa Európou prehnala o tristo rokov skôr. Tá zabila odhadom 25 miliónov Európanov, približne tretinu vtedajšej európskej populácie.
Je zaujímavé, že mor do Európy zaniesli kočovní obchodníci z Číny, konkrétne z provincie Chu-pej, kde bol spätne vypátraný zrejme prvý výskyt morovej infekcie. Hlavným mestom provincie Chu-pej je mesto Wu-chan. Áno, ten Wu-chan, odkiaľ sa rozšírila aj aktuálna nebezpečná verzia koronavírusu.
Mor bol ale neporovnateľne väčší kaliber a ľudstvo s ním bojovalo niekoľko storočí. V Európe sa ho podarilo vykoreniť až začiatkom osemnásteho storočia. Pomohlo rozšírenie hygienických návykov a izolácie ľudí, rovnako ako to poznáme z aktuálnych opatrení.
Isaac Newton na „morových“ prázdninách
Hoci bola Európa po vyčíňaní Čiernej smrti v štrnástom storočí lepšie pripravená, menšie morové epidémie sa stále vracali, a to približne raz za dvadsať rokov. Jednou z najväčších potom bola tá londýnska. V tom čase žil v blízkosti aj neskôr slávny fyzik Isaac Newton, keď tam ako študent navštevoval univerzitu v Cambridge.
Univerzita kvôli epidémii moru prerušila prevádzku, a to na dlhé obdobie od augusta 1665 do apríla 1667. Mladý Isaac Newton sa preto vrátil do rodnej obce Woolsthorp na vidieku. Tu vypomáhal na statku a dával si pauzu od štúdia. A ako hovorí legenda, jedného dňa si ľahol pod jabloň a zamyslel sa nad tým, prečo z nej jablko padá smerom k zemi. Nie je pravdepodobné, že mu jablko spadlo priamo na hlavu, ako sa traduje, ale viac indícií prezrádza, že mu padajúce jablko bolo skutočne inšpiráciou.
Issac sa pustil do hĺbania a výsledkom bolo, že počas "morových prázdnin" vymyslel teóriu gravitácie, odvodil diferenciálny počet a pustil sa aj do teórie svetla a skladby farieb. Zmena prostredia mu zjavne pomohla v kreativite a predstavivosti. A kto vie, možno aj zo súčasnej karantény vzíde ďalší Isaac Newton.