Šíri sa koronavírus aj vetrami? Veda pozná odpoveď

Základným princípom vedy je pokúsiť sa poskytnúť odpovede na všetky relevantné otázky pomocou vhodných, preukázaných a empirických skúseností. To znamená, že ak je konkrétnou otázkou, akými spôsobmi sa choroby šíria, veda skúma všetky aspekty tejto otázky. A ak už vieme, že vírusy a baktérie sa dokážu prenášať pomocou kýchnutia alebo kašľa, môže vyvstať otázka, čo sa deje v prípade vetrov. A veda si nevyberá, neohŕňa nosom, ale začína pracovať na serióznej odpovedi.

O tom, do akej miery sú touto problematikou ľudia znepokojení, svedčí aj skutočnosť, že pekinská kancelária Čínskeho epidemiologického centra vydala oficiálne vyhlásenie, že v prípade nového koronavírusu poskytuje spodná bielizeň primeranú ochranu proti šíreniu vírusu, kým sa niekto veľmi nenakloní k holému zadku infikovaného.

Po tomto podivnom oznámení, sa medzi ľuďmi začala šíriť fáma, že infekcia sa môže šíriť aj potajomky vypustenými ľudskými plynmi. Strach medzi ľuďmi ešte viac vzrástol po oznámení, že vírus sa našiel aj vo vzorke stolice. Ľudia sa automaticky začali obávať toho, že ak je to taká odolná vec, môže sa šíriť aj vetrami.

Vedci úplne nevylúčili možnosť, že by sa niekto mohol nakaziť aj týmto spôsobom, ale šanca, že sa tak stane, je minimálna. Aby sme boli presní, situácia vyžaduje, aby infikovaná osoba uvoľnila pomerne veľké množstvo plynu bez spodnej bielizne, ktorý niekto priamo vdýchne. Aké presné je percento pravdepodobnosti infekcie v takomto prípade nebolo uvedené.

Na túto tému sa uskutočnil aj vedecký experiment

Všetko sa začalo tým, keď v roku 2001, svedomitá austrálska sestra, samozrejme, anonymne položila otázku Dr. Karlovi Kruszelnickimu, či by došlo ku kontaminácii operačnej sály, ak by jej tam nenápadne ušlo. S odpoveďou pomohol mikrobiológ Luke Tennent, ktorý nechcel celú záležitosť zodpovedať len v hypotetickej rovine.

Citlivejší čitatelia teraz môžu preskočiť.

Vzali teda dve Petriho misky a požiadali jedného z Tennentových kolegov, aby do nich vypustil plyny z malej vzdialenosti, konkrétne z piatich centimetrov. Do jednej z misiek v spodnej bielizni, do druhej bez oblečenia. Prvá Petriho miska zostala úplne čistá, ale v druhej sa podarilo baktérie kultivovať, čo potvrdilo teóriu, že spodná bielizeň poskytuje primeranú ochranu.

V druhom prípade však vyvstala otázka: ako je to možné a nakoľko nákazlivé to je pre zdravotníctvo?

V podrobnejšej štúdii prípadu sa dospelo k záveru, že sila vetrov so sebou strháva niektoré kožné bunky a s vypustením plynu odchádzajú z tela aj baktérie. Väčšinou ale ide o baktérie priaznivé pre črevnú flóru, ako sú napríklad baktérie nachádzajúce sa v jogurte.

Výsledok teda znie, že kým na sebe dotyčný má spodnú bielizeň, netreba sa infekcie týmto spôsobom obávať.