Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére dosiahlo nový denný rekord: Čo môžeme očakávať?

Rok 2020 ešte ani poriadne nezačal a už priniesol nový rekord v podobe dňa s najvyšším obsahom oxidu uhličitého v atmosfére za celú históriu našej pozemskej existencie. O udalosti informuje Gizmodo, ktorý odkazuje na meranie havajského observatória Mauna Loa.

Rekordné množstvo oxidu uhličitého v zemskej atmosfére bolo namerané v utorok 21. januára a jeho hodnota je 415,79 ppm (parts per million, čo je výraz pre jednu milióntinu). Prekonanie doterajšieho denného maxima nie je prekvapením, ale len podčiarknutím skutočnosti, že uhlíkové emisie neustále rastú, hoci by mali klesať.

Prirodzené aj neprirodzené vplyvy

Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére sa v priebehu roka prirodzene mení. Od jesene do jari, kedy dochádza k rozkladaniu rastlín, stúpa, v priebehu jari a leta potom klesá, pretože vegetácia "vysáva" CO2 zo vzduchu. Kým človek nezačal emitovať skleníkové plyny, bol tento cyklus riadený prírodnými procesmi.

Vplyv rastlín a stromov sa síce prejavuje aj v súčasnosti, avšak emisie uhlíka teraz značne ovplyvňuje ľudská činnosť, ktorá sa podieľa na ich sústavnom raste. Ak teda zrátame vplyvy prirodzeného cyklu a emisií, môžeme v dohľadnej dobe celkom spoľahlivo očakávať dosiahnutie ďalších rekordných hodnôt.

Obvykle bývajú denné rekordy dosahované v marci alebo apríli, ale vlani bola najvyššia hodnota zaznamenaná 11. mája. Vedci z Mauna Loa Observatory vtedy zistili, že množstvo oxidu uhličitého v atmosfére vôbec prvýkrát prekonalo hranicu 415 ppm. Pred rokom 2015 pritom množstvo CO2 nikdy neprekročilo hladinu 400 ppm.

Dlhodobé hľadisko

Tí, ktorí nesúhlasia s tvrdeniami, že za súčasné klimatické zmeny môže do značnej miery človek, často argumentujú príliš krátkou dobou merania. Napríklad spomínané observatórium Mauna Loa sleduje hodnoty oxidu uhličitého od roku 1958, teda niečo málo cez šesťdesiat rokov. To je smiešne krátka doba, ak vezmeme do úvahy, že Zem existuje asi 4,5 miliardy rokov a človek po nej chodí rádovo milióny rokov.

Vedci však čerpajú informácie aj z iných zdrojov - napríklad zo vzduchových bubliniek, zachytených v ľadovcoch. Tie im umožňujú zistiť množstvo CO2 v atmosfére až 800 tisíc rokov dozadu. Po väčšinu tejto doby zostávali priemerné hladiny oxidu uhličitého pod 280 ppm.

Situácia sa však veľmi rýchlo zmenila počas priemyselnej éry, kedy ľudia začali spaľovať fosílne palivá. Aj napriek jasným rizikám, ktoré predstavuje atmosféra zaťažená oxidom uhličitým, emisie rastú rýchlejšie a rýchlejšie. Kým bude do ovzdušia emitovaný uhlík, je prakticky isté, že môžeme čakať dosiahnutie ďalších rekordných hodnôt.

Zdroj: CNC