Tetovanie dokáže posilniť imunitu a zvýšiť odolnosť organizmu k infekciám

Tetovanie dokáže nabudiť imunitný systém. V minulosti ho zrejme ľudia využívali ako "doping" a zároveň tým manifestovali zdatnosť svojho organizmu.

Tetovanie má dlhú tradíciu. Praveký horal, ktorý pred 5300 rokmi zahynul pri prechode hlavného hrebeňa Álp a ktorého telo sa dochovalo v ľadovci, mal tetovania na viac než tridsiatich miestach tela. V jeho prípade nešlo o dekoráciu kože. Tetovanie sa nachádza v miestach, kde tohto asi 45-ročného muža trápili bolesti napríklad v dôsledku artrózy.

Dnes sa západná kultúra k tetovaniu vracia. V Spojených štátoch má tetovanie zhruba tretina obyvateľov. Vedci sa nateraz sústreďujú predovšetkým na zdravotné riziká spojené s tetovaním, napríklad na negatívny vplyv použitých farieb a tiež na možnosti zavlečenia infekcie vrátane žltačky a HIV.

Americký antropológ Christopher Lynn z University of Alabama ponúka opačný pohľad na tetovanie a zaoberá sa jeho pozitívnymi efektmi. Predstavil ich napríklad v štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise American Journal of Human Biology.

Lynnov záujem o tetovanie nie je rýdzo akademický. Vydal sa na Americkú Samou a umenie tamojších tatérov vyskúšal doslova na vlastnej koži. Nechal sa tetovať od Su´a Sulu´ape Paula III, ktorý je predstaviteľom šiestej generácie tatérov zo samojskej Apie.

Dopovaný imunitný systém

Pre výskum zdravotných prínosov tetovania sa Lynnovi podarilo získať dobrovoľníkov z radov ľudí, ktorí sa nechali tetovať ako v samojských komerčných tetovacích salónoch, tak aj u tradičných domorodých tatérov. Na spoluprácu Lynnovi kývli ako miestni obyvatelia, tak aj turisti, ktorí sa rozhodli, že si z dovolenky na Samoe odvezú trvalý suvenír na koži.

Vedci odoberali dobrovoľníkom vzorky pred a po tetovaní a nechali v nich stanoviť celý rad látok. Okrem iných aj imunoglobulíny, stresový hormón kortizol či C-reaktívny proteín, ktorého zvýšené hladiny signalizujú zápalovú reakciu.

Ukázalo sa, že čím ďalej procedúra tetovania trvala, tým väčší vyvolala nárast imunoglobulínov triedy A. Zvýšenie hladín týchto imunoglobulínov bolo patrné aj po tom, čo sa tetovanie zahojilo. Opakované tetovanie produkciu imunoglobulínov ešte posilňovalo.

Telo reaguje na nové tetovanie ako na prienik cudzích častíc a spúšťa proti nim imunitnú reakciu. Na tej sa podieľajú biele krvinky zo skupiny makrofágov, ktoré napádajú cudzorodé častice a snažia sa ich zlikvidovať. Zároveň začnú iné biele krvinky produkciu protilátok špecifických proti molekulám alebo častiam molekúl z povrchu cudzorodých častíc.

Informácia o týchto molekulách zostáva uložená v molekulárnej pamäti bielych krviniek. Pokia sa do tela dostane znovu cudzorodá častica nesúca tieto molekuly, je proti nej mobilizovaný imunitný systém veľmi rýchlo.

Lynn preto došiel k záveru, že tetovanie nabudí imunitný systém tak, aby bolo ľudské telo schopné rýchlo reagovať na cudzorodé častice prenikajúce do poranenej kože. Po tetovaní je ale pre ľudské telo ľahšie spustiť arzenál obrany aj proti ďalším hrozbám, napríklad proti infekciám z jedla.

Tetovanie - skúška zdatnosti

Samotné tetovanie predstavuje pre organizmus prechodnú stresovú záťaž. Taký krátkodobý stres má na imunitný systém povzbudivé účinky a tetovanie môže aj týmto spôsobom imunitu organizmu posilniť. Opakovaná mierna stresová záťaž má imunitný systém ešte silnejšie povzbudivé účinky.

A tak Lynn predpokladá, že opakované tetovanie posilňuje imunitu viac, než jednorazové tetovanie. Americký vedec ale nevylučuje ani iné vysvetlenia. Je dosť možné, že sa ľuďom so silnejším imunitným systémom tetovanie ľahšie zahojí a oni sú potom ochotní podstúpiť ďalšie tetovanie skôr než ľudia, ktorí majú imunitnú obranu slabšiu a tetovanie sa im pomalšie hojí.

Túto otázku by mohol vyriešiť výskum na Samoe, kde nie je tetovanie stále ešte vnímané ako ozdoba. Samojčania ho chápu ako prejav príslušnosti ku kultúre. Mladému človeku dáva na prvé tetovanie povolenie jeho rodina a mnohí mladí Samojčania sa netaja tým, že sa tetovania boja.

Dokonca aj tí, ktorí už majú prvé tetovanie za sebou, nie sú vždy nadšení, keď im dá komunita najavo, že sa od nich očakáva ďalšie tetovanie. To znamená, že medzi Samojčanmi podstupuje tetovanie väčšina populácie a zďaleka nie len tí, ktorí s ním nemajú väčšie problémy alebo v ňom dokonca našli záľubu.

Podľa Lynna mohlo tetovanie v dávnych dobách signalizovať, že daný človek má posilnenú imunitu a je preto zo zdravotného hľadiska ako partner menej rizikový. To, že sa jeho telo zdarne vysporiadalo so záťažou tetovanie, bolo zrejme aj považované za prejav celkovej zdatnosti.

Tomu odpovedajú aj závery z predošlej štúdie, v ktorej Lynn zistil, že fyzicky zdatní univerzitní športovci sa nechávajú tetovať častejšie než študenti, ktorí výkonnostný šport nerobia. A pokiaľ už sa nešportujúci študenti nechajú tetovať, trápia ich po tetovaní častejšie a vážnejšie komplikácie, než s akými sa potýkajú tetovaní športovci.

Zdroj: CNC