Gén na krátky spánok svojim nositeľom svedčí
Úspešní ľudia sa často rekrutujú z radov notorických nespavcov. Stačí im, keď si pospia pár hodín. K ľuďom, ktorí spia len málo, patria poslední traja americkí prezidenti. Bill Clinton spí len päť alebo šesť hodín denne, jeho nástupca Barack Obama oddychuje najviac šesť hodín a často je to menej. Donaldovi Trumpovi vraj stačia na vyspatie len tri až štyri hodiny.
Málo spali významní umelci, napríklad Leonardo da Vinci, vynálezcovia, napríklad Thomas Alva Edison, alebo vodcovia, napríklad Napoleon Bonaparte. Málo spánku si doprajú aj špičkoví manažéri veľkých nadnárodných firiem, aj keď niektorí si spánkový pôst kompenzujú dospávaním počas predĺžených víkendov.
Faktom ale zostáva, že niektorí ľudia majú prekvapivo nízku potrebu spánku a dlhodobo spia tak krátky čas, že by to normálnych smrteľníkov okamžite priviedlo na pokraj psychického aj fyzického kolapsu. V pozadí tejto dispozície sa skrýva účinok niektorých génov.
Už v roku 2009 objavili vedci zaujímavý variant génu DEC2, ktorý nositeľom dopraje v priemere 6,25 hodín spánku denne, zatiaľ čo zvyšok populácie potrebuje v priemere 8,06 hodiny. Títo ľudia si nemusia pomáhať kofeínom a ďalšími životabudičmi. Šesť hodín im stačí, aby sa vyspali doružova. Mutácia je ale veľmi vzácna a nestojí v pozadí nízkej potreby spánku u všetkých prírodných nespavcov.
Preto pátranie po génoch pre krátky spánok neustáva. Najnovšie na tomto poli uspel tím vedený fyziológom Louisom Ptáčkom z University of California v San Franciscu. Výsledky ich výskumu zverejnil významný vedecký časopis Neuron.
Druhý gén pre nespavosť
Na stopu ďalšieho "nespavého" génu narazili vedci u rodiny, v ktorej žijú tri generácie s nízkou potrebou spánku. Ani jeden za túto schopnosť nevďačí zmene génu DEC2. Detailnejší pohľad na dedičnú informáciu nespavcov a jej porovnanie porovnanie s DNA členmi rodiny, ktorí majú neredukovanú potrebu spánku, odhalil zvláštny variant génu ADRB1.
tento gén pracuje s vysokou intenzitou v oblasti mozgu, ktorá má na starosti reguláciu spánku a ustáva v činnosti v čase, kedy človek upadá do fázy spánku označovanej ako non-REM. Zjednodušene povedané, gén ADRB1 si "berie voľno" v čase, kedy spíme a kedy sa nám nezdajú sny.
Pokusy na laboratórnych myšiach potvrdili, že aktivácia týchto neurónov budí zvieratá z hlbokého spánku. Zmena génu ADRB1 uľahčuje neurónom regulujúcim bdelosť prechod do vysoko aktívneho stavu.
V mozgu nositeľov pozmeneného génu ADRB1 prevažujú neuróny zaisťujúce bdelosť nad neurónmi zaisťujúcimi upadanie do spánku. To je zrejme dôvod, pečo ľudia s pozmeneným génom ADRB1 si vystačia s kratším spánkom a netrpia pritom prejavmi spánkovej deprivácie.
Mnoho ľudí spí menej než by potrebovali a chronický nedostatok spánku sa u nich prejavuje závažnými zdravotnými problémami, ku ktorým patria napríklad obezita, vysoký krvný tlak, cukrovka druhého typu, niektoré typy rakoviny, starecká demencia, oslabenie imunitného systému alebo kardiovaskuláne choroby. Ľudia s prirodzenou nižšou potrebou spánku sa zdajú v porovnaní s väčšinovou populáciou k týmto zdravotným problémom naopak odolnejší.
Zdravší nespavci
Nositelia pozmeneného génu ADRB1 sú energickejší, optimistickejší a ľahšie zvládajú komplikované činnosti vyžadujúce sústredenie na niekoľko rôznych faktorov. Okrem toho majú aj vyšší prah bolesti, sú odolnejší k takzvanému jet legu pri cestovaní naprieč časovými pásmami a dokonca žijú nadpriemerne dlho.
Ako sú všetky tieto pozitívne efekty spojené s vrodenou dispozíciou ku kratšiemu spánku v organizme zaistené, nie je zatiaľ jasné. Podľa Louisa Ptáčka sa ale vedci dostávajú na stopu tajomstvu súvislosti medzi spánkom a celkovým zdravím. Ľudia s dispozíciou ku kratšiemu spánku spia zjavne oveľa kvalitnejšie a čas spánku využívajú efektívnejšie.
Keď vezmeme v úvahu, že sa v Číne narodili už tri deti s cielene upravenou dedičnou informáciou a že po génovom vylepšení detí evidentne existuje vo svete dopyt, ponúka sa otázka, či sa "nespavý" variant génu ADRB1 neobjaví na zozname prianí, ktoré by niektorí rodičia chceli svojím deťom splniť ešte pred narodením cielenou úpravou dedičnej informácie.
Čínsky vedec Jiankui He, ktorý ako prvý upravil dedičnú informáciu ľudských embryí a priviedol tak na svet prvé geneticky vylepšené deti, dostával ponuky na spoluprácu od kliník v Spojených arabských emirátoch alebo z kliník v USA. Podobnú úpravu dedičnej informácie ľudských embryí a narodenie geneticky vylepšených detí plánujú aj ruskí vedci.
Kto vie, či sa v ponuke týchto kliník už čoskoro neobjaví "nespavý" variant génu ADRB1. Jiankui He sa na tom určite podieľať nebude, pretože je od konca minulého roka vyšetrovaný čínskymi úradmi a o jeho osude nie sú k dispozícií žiadne správy. Podľa niektorých zdrojov mu v Číne hrozí dokonca trest smrti za pokusy porušujúce platné čínske zákony.