Tajomstvo letných búrok
V priebehu chvíle sa po celom svete sa na nebi rozžiari asi 40 bleskov za sekundu. Na Slovensku dochádza k búrkam predovšetkým v lete, ale ostrovoch Tiwi pri severnom pobreží Austrálie sú búrky takmer denne od septembra do marca - búrkový mrak tu má dokonca svoje meno: Hector.
Ťažké búrkové mraky
Palivom každého búrkového mraku, ktorému sa hovorí cumulonimbus, je horúci a vlhký vzduch stúpajúci vysoko do atmosféry. Keď dosiahne výšku, kde má rovnakú teplotu ako okolitý vzduch, začne sa rozťahovať do šírky a získa typický tvar nákovy. Z nahromadenej vodnej pary sa v mraku medzitým utvárajú dažďové kvapky. Keď sú príliš veľké a ťažké, začnú padať k zemi. Po ceste v ústrety zemi kvapky vytvárajú turbulencie a vzniká sprievodný silný vietor. Keď všetka vlhkosť v podobe kvapiek z mraku vyprší, búrkový mrak sa rozpadá.
Búrkové mraky majú typický tvar nákovy.
Zdroj:
Wikimedia - Greg Lundeen
Krúpy ako cibuľa
Búrky môže sprevádzať aj krupobitie, a to už nie je žiadna sranda. Krúpy sú hrudky ľadu s veľkosťou od 5 milimetrov až do niekoľkých centimetrov - aj trojcentimetrová krúpa ale dokáže vyvinúť rýchlosť až 80 kilometrov za hodinu. Krúpy vznikajú, keď teploty vnútri mraku klesnú tak, že daž´dové kvapky zmrznú. Pri pohybe mrakom sa na ne nabaľujú ďalšie a ďalšie kvapky ako vrstvy cibule. Najťažšia krúpa s váhou 1,02 kilogramu spadla z neba v roku 1986 v Bangladéši a v Južnej Dakote v USA zase v roku 2010 zažili krúpy s priemerom 20 centimetrov.
Krúpy môžu mať aj niekoľko centimetrov.
Zdroj:
Wikimedia
Blesk teplejší než Slnko
Kvapky dažďa, ľadové kryštáliky aj krúpy sa v búrkovom mraku neustále pohybujú a vytvárajú statické napätie medzi mrakom a zemou. Nahromadená energia sa uvoľní v podobe oslepujúceho záblesku energie a vzniká blesk. Jeden jediný blesk vytvorí dosť energie na to, aby obyčajná žiarovka mohla nepretržite svietiť viac ako tri mesiace. Blesk má navyše teplotu 30 tisíc stupňov Celzia, čo je dokonca niekoľkokrát viac než je teplota samotného Slnka.
Búrka, hromy a blesky
Vysoká teplota so sebou prináša ďalší búrkový jav - hrom. Keď udrie blesk, vzduch v jeho okolí sa prudko ohreje, začína sa rozpínať a vytvára tak rázovú vlnu, ktorá v podobe hromu duní krajinou a občas spúšťa alarmy automobilov.
Úder blesku predstavuje nebezpečenstvo nielen pre človeka, ale aj pre rozvodné siete. Svoje by o tom mohli rozprávať obyvatelia New Yorku, kde búrka v roku 1977 spôsobila masívny výpadok prúdu - ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a Newyorčania si vďaka tomu mohli vychutnať nerušený výhľad na hviezdy Mliečnej dráhy.