Sovy vs. ranné vtáčatá: Kto je zdravší?
Nech vstane, kedy vstane, aj tak sa zobudí o deviatej. Tak by sme mohli v skratke opísať "sovu" - teda človeka, ktorý vydrží dlho ponocovať, ale ráno aby ho z postele dostal hever. Naopak, ranným vtáčatám nerobí problém vyskočiť spod periny pred brieždením. Zato večer už sotva drží viečka.
Príslušnosť človeka k určitému typu dennej aktivity, teda tzv. chronotypu, je ovplyvnená mnohými faktormi. Tím vedený Leonidasom Karagounisom z Plymouth Marjon University sa pokúsil porovnať zdravotný stav sov a škovránkov a posúdiť, aké majú sovie a škovránkovie chronotypy vplyv na ľudský organizmus.
Chronotyp človeka podlieha značnou mierou dedičným dispozíciám vrátane etnickej príslušnosti. Napríklad medzi Germánmi nájdeme viac sov než medzi Slovanmi. Významne sa na chronotype podieľajú tiež faktory vonkajšieho prostredia.
Režim dennej aktivity meníme v závislosti na veku. Malé deti sú skôr škovránkovia. Tendencia k skoršiemu budeniu sa u nich prejavuje už tri týždne po narodení. Medzi dvojročnými deťmi už škovránkovia jasne dominujú. Tvoria v tejto vekovej kategórii viac než 90 percent populácie.
Neskôr sa posúvame k chronotypu sovy. Medzi šesťročnými deťmi tvoria škovránkovia už len 58 percent a ich podiel ďalej klesá. V dospelosti patrí k sovám asi polovica ľudí. Následne sa začneme prikláňať späť ku zvýšenej aktivite v skorších hodinách. Seniori bývajú ranné vtáčatá.
Významné rozdiely sa dajú pozorovať tiež medzi obyvateľmi vidieka a miest. Vidiecky život spánku svedčí. Naopak, nočný hluk a intenzívne osvetlenie miest spánku neprajú. Obyvatelia mestských aglomerácií preto častejšie inklinujú k extrémnym chronotypom, či už ide o sovy alebo škovránky.
Zdroj:
Shutterstock
Sovy strádajú
S ohľadom na zdravie je výrazne rizikovejší chronotyp sovy. Títo ľudia si obvykle počas pracovného týždňa nahromadia väčší spánkový deficit než škovránkovia. Skúšajú ho potom likvidovať víkendovým "dospávaním". Škovránkovia majú denný režim počas pracovných dní a víkendoch o poznanie menej rozkolísaný.
Spánkový dlh nie je jediný hendikep, ktorý so sebou chronotyp sovy nesie. Ľudia, ktorí sú aktívni dlho do noci, inklinujú s väčšou pravdepodobnosťou k obezite, kardiovaskulárnym chorobám a cukrovke druhého typu.
Je to do značnej miery vyvolané nezdravým štýlom sov. Konzumujú viac alkoholu, cukru, energetických nápojov a mastných jedál z fast foodov. Obvykle vynechávajú raňajky a jedlo doháňajú večer. Počas dňa konzumujú síce menej jedál, ale doprajú si väčšie porcie, takže celkovo toho za deň zjedia viac než škovránkovia. Radi si prilepšia najrôznejšími vysokokalorickými maškrtami. V porovnané so škovránkami tiež konzumujú menej ovocia a zeleniny.
Pre sovy je riziková aj skutočnosť, že sa ich denný režim rozchádza s prirodzeným denným rytmom metabolizmu. Napríklad hladiny krvného cukru glukózy by mali počas dňa klesať a na minimálne hodnoty sa dostať v noci. Sovy ale v noci nespia a často konzumujú sladké jedlá a nápoje.
Nočný pokles glukózy v krvi sa tak u nich dostavuje s veľkým oneskorením, pokiaľ sa vôbec prejaví. Často majú sovy nočné hladiny glukózy v krvi dokonca zvýšené. A tak niet divu, že im hrozí cukrovka druhého typu 2,5-krát častejšie než škovránkom.
Podobným zdravotným rizikom ako sovy čelia podľa štúdie Karaguonisovho tímu aj ľudia pracujúci v trojzmenných prevádzkach. neustála adaptácia na zmenu denného režimu aj u nich zvyšuje riziko obezity, kardiovaskulárnych chorôb a diabetu druhého typu.
Pustite do svojej postele psa: Budete mať lepší spánok
Podľa jedného prieskumu má až polovica majiteľov štvornohých miláčikov lepší spánok, ak sa o svoj pelech podelia so štyrmi labkami.