Mnohí z vás poznajú príbeh Lajky, prvého psa vo vesmíre: nielenže bol prvým psom vo vesmíre, ale aj prvým zvieraťom na obežnej dráhe Zeme. Jeho osud je ale oveľa tragickejší, než nám ho sovietska propaganda vštepovala po celé desaťročia.

​V 50. rokoch minulého storočia vedci nevedeli veľa o účinkoch vesmírneho letu na živý organizmus. V roku 1957 vyštartovala do vesmíru prvá umelá družica Sputnik-1 a v rámci vesmírnych pretekov medzi Spojenými štátmi a ZSSR, sa Sovieti rozhodli pre misiu s psom Lajka, aby zistili, či sa dá prežiť opustenie zemskej atmosféry. Časť vedcov sa domnievala, že ľudské telo nemôže prežiť ani štart, ale ak ho aj prežije, vesmírne podmienky ho určite zabijú.

Zdalo sa, že najlepšou voľbou bude pred človekom vyslať do vesmíru iného cicavca. Lajka bol túlavý pes, odchytený v uliciach Moskvy. Pôvodne ho volali Kudrjavka (Kučierka), až neskôr ju premenovali na Lajka, čo je označenie ruského národného plemena. Táto fena bola spolu s dvoma ďalšími psami vycvičená a nakoniec ju 3. novembra 1957 vybrali pre let do vesmíru na palube umelej družice Sputnik-2.

Zdroj: Wikimedia

​Lajka niekoľko hodín po štarte skonala následkom prehriatia, pravdepodobne preto, že jeden z modulov (R-7) sa neoddelil od zvyšku nosnej rakety. Srdcový tep Lajky bol pred vypustením 103 tepov / min, v priebehu práce nosnej rakety vystúpil až na 240 tepov / min. Krátko po vynesení na obežnú dráhu sa opäť pohyboval okolo 102 tepov / min.

V tom čase ešte nebol vyriešený návrat z obežnej dráhy, preto mala byť Lajka po piatich dňoch výskumu usmrtená prerušením dodávky kyslíka. Aspoň to po celé desaťročia tvrdila oficiálna verzia. V októbri 2002 bolo priamo z ruských zdrojov oznámené že Lajka uhynula už niekoľko hodín po štarte na následky stresu a prehriatia organizmu. Sputnik s jej mŕtvym telom obiehal Zem ešte päť mesiacov, do apríla 1958, keď bol navedený do atmosféry, kde zhorel.

Na videu si môžete pozrieť ďalšieho psa Belku, ktorá prežila let na palube umelej družice Sputnik-5.

Experiment ukázal, že ľudia sú schopní prežiť štart, čo povzbudilo celý vesmírny program NASA, ktorí sa cítili, že vo vesmírnom závode zaostávajú. Po prvých pokusoch sa do vesmíru dostalo množstvo ďalších zvierat, dokonca v roku 1998 na palube kozmickej lode študovali chovanie plazov. V apríli 2008 nechali Rusi vyrobiť Lajke sochu na základni v Moskve, kde ju pripravovali pred polstoročím na jej poslednú cestu.

Dlhodobý pobyt vo vesmíre mení mozgy astronautov: Nikto nevie, aké to môže mať následky

Akoby astronauti už aj tak nemali dosť starostí, nová štúdia potvrdila, že im hrozí ďalší možný zdravotný problém. Konkrétne ide o expanziu tkaniva v hornej časti mozgu. Zatiaľ nie je vôbec jasné, aké presne môže mať následky. Je však ťažké si predstaviť, že ide o niečo, nad čím by budúci kolonisti Mesiaca alebo Marsu mohli jednoducho mávnuť rukou.