Elitní bojovníci histórie: Nindžovia, zabijaci z tieňa

O legendami opradených bojovníkoch koluje mnoho mýtov a poloprávd. Nindžom sú často prisudzované takmer nadľudské schopnosti. Aká je ale pravda?

Nindžovia boli ostrými chlapmi starého Japonska! Prvé zmienky o nindžoch pochádzajú zo 6. storočia nášho letopočtu. Boli to väčšinou prostí ľudia, ktorí sa rozhodli postaviť svojmu feudálnemu pánovi, ktorý disponoval dobre vyzbrojenou a vycvičenou armádou, vrátane samurajov. Proti nim, samozrejme, chudobný človek, ako napríklad roľník, nemal veľa šancí uspieť. A preto musel férový boj vymeniť za zákernosť a účelnosť.

Zákerne efektívni

Základnou zbraňou každého nindžu bola nenápadnosť a neviditeľnosť. Pokiaľ ho niekto zbadal, bolo to pre dotyčného spravidla to posledné, čo videl. Bežne útočili zozadu, nečakane a bez varovania. Keďže nemali žiadne brnenie, boli obratnejší rea mohli sa šplhať na stromy alebo nečujne behať po strechách. Postupom času sa nindžovia začali profesionalizovať vo výcvikových centrách v horskej provincii Iga. Stali sa z nich špióni a nájomní vrahovia, skrátka tichá hrozba každého, kto mal bohatých nepriateľov. Stále je ale neopúšťal ich spôsob práce - nebyť videný, ale splniť svoju úlohu. Všetko bolo prispôsobené maximálnej efektivite a ak predsa len došlo k odhaleniu, musel nindža konať skutočne rýchlo, pretože v boji proti presile takmer žiadnu šancu nemal.

Zbrane každej situácie

Kusarigama bol upravený ostrý kosák s reťazou. Kusarigama bol upravený ostrý kosák s reťazou. Zdroj: Wikipedia

Nindža sa za každú cenu chcel vyhnúť priamemu boju na blízko. Preto bol jeho dobrým praiteľom jed, fúkačka a otrávené šípky alebo legendárny šuriken, ktorý mal skôr než zabiť nepriateľa vyradiť ho na chvíľu z boja a poskytnúť čas potrebný na útek. Pokiaľ už došlo na boj zblízka, mal nindža skrátenu katanu, ktorá sa nazývala nindžato. V porovnaní s ikonickou zbraňou samurajov bola kratšia, takže pri pohybe neprekážala a dala sa rýchlo tasiť, čo znamenalo výhodu prvého úderu, ktorý musel byť za každú cenu smrtiaci. Nejaké dlhé šermovanie sa medzi nindžami skutočne nenosilo. Radi tiež používali vyfúknuté vajce naplnené sklenenou drťou s korením. To vrhli do tváre protivníkovi, ktorý bol v tom momente vyradený z boja, čo im opäť malo poskytnúť cenné sekundy potrebné na únik.

Len nie boj

Nindžovia boli zabijaci z tieňa, elitní bojovníci histórie a často sú im pripisované takmer nadľudské schopnosti. Nindžovia boli zabijaci z tieňa, elitní bojovníci histórie a často sú im pripisované takmer nadľudské schopnosti. Zdroj: Wikipedia

Boj bol ale až posledné riešenie a obvykle znamenal, že sa niečo nepodarilo. Nindža mal totiž smrtiaciu misiu vykonať tak, aby nevzbudil pozornosť. Preto sa nindžovia naučili splývať s okolím. Nezahaľovali sa len do čiernych úborov, ako často vidíme vo filmoch. Čiernu si nechávali skôr na noc a do interiérov, kde sa ukryli v temných rohoch. Radšej ale operovali vonku a využívali prevleky, aby si ich nikto v pouličnom ruchu nevšimol. Útočili často zo striech, pretože preniknúť dovnútra strážených palácov bolo extrémne riskantné. Aj ich ďalšie vybavenie bolo účelové. Najrôznejšie šplhacie pomôcky, kotva s lanom, topánky s oddelenými prstami pre lepšie šplhanie alebo dokonca rogalo pre rýchly únik, to boli veci, ktoré dokázali nepriateľa prekvapiť a s nimi dopredu nepočítal.

Prekabátiť všetkých

Nindžovia často využívali prevleky, napríklad za budhistického mnícha komuso. Nindžovia často využívali prevleky, napríklad za budhistického mnícha komuso. Zdroj: Wikipedia

Nindžovia sa snažili protivníkov skôr prekabátiť. Dokázali odlákať pozornosť inde, aby mohli udrieť tam, kde potrebovali. Vedeli šplhať po stenách, pohybovať sa úplne nehlučne a hľadali všetky možné cestičky, ako splniť úlohu bez toho, aby sa prezradili. A dokázali zájsť skutočne do extrémov, ako napríklad, keď neznámy nindža chcel v 16. storočí zavraždiť daimjó (pána provincie) menom Nobunaga. Daimjó bol skutočne perfektne strážený a tak si jeho vrah počkal, kým zaspí. Potom trhlinou v strope spustil po niti jed, ktorý mal Nobunagu otráviť. Ten sa ale náhle prebudil a nindža bol prezradený. Podarilo sa mu ale uniknúť a to aj za pomoci odhodzených kovových ježkov, ktoré spomalili nepriateľa.

Dnes ich už Japonsko nepotrebuje

S tým, ako sa z Japonska stal moderný štát, sa v 19. storočí vytratili aj nindžovia. Jednoducho neboli potrební, pretože žiadne trenice o moc už neprebiehali. Z feudálneho zriadenia sa stalo cisárstvo, bol ustanovený parlament, najvyšší súd a ďalšie moderné inštitúcie. Tým sa nindžovia stali nepotrebnými a dnes už sú skutočne len legenda a populárna súčasť japonskej histórie. Aj keď, u nindžov človek nikdy nevie...

Zdroj: CNC