Zlato a dinosaury: Poklady pod ľadom Antarktídy
Zábery Antarktídy z prírodovedeckých dokumentov hovoria jasne: Tu by žiaden človek nechcel žiť. Na piatom najväčšom kontinente kraľujú sneh, ľad, zima a sucho. Za letné teploty sa považuje mínus 10 stupňov, v zime teplomer hlási pokojne aj mínus 70 stupňov a priemerné ročné zrážky? Na samotnom južnom póle je to nejakých 10 centimetrov. Antarktída preto zostáva púšťou a tých niekoľko zvieracích druhov, ako sú tučniaci, mrože a tulene, prežíva na pobreží po obvode.
Jazerá pod ľadom
Neprerušovaný nekonečný ľad ale klame telom. Pri bližšom pohľade nájdete rieky a jazerá so sladkou vodou. To najväčšie sa volá Vostok, na dĺžku meria zhruba 250 kilometrov, na šírku 60 kilometrov a je až 900 metrov hlboké. Na jeho hladinu sa ale nepozriete, pretože je zakrytá až 4,2 kilometrami mocného ľadovca. Obrovský tlak zaručuje, že voda v jazere zostáva v kvapalnej podobe, hoci má priemernú teplotu okolo mínus 3 stupňov. Dokonca v nej dochádza k prílivu a odlivu, kedy sa výška hladiny pod ľadovou zátkou mení o 12 milimetrov.
Stará voda
Podobných jazier ukrytých pod ľadovcom je na kontinente asi 400 a tie najstaršie nás môžu poučiť o mnohých veciach, napríklad o vývoji života na našej planéte. Voda vo Vostoku je milión rokov stará a v ľadových vrstvách nad hladinou sú zamrznuté rovnako staré a mladšie baktérie. Zo sedimentov na dne bude možné vyzdvihnúť ďalšie vzorky, ktoré môžu odhaliť dokonca históriu staršiu ako 35 miliónov rokov. Vtedy bolo jazero zapuzdrené ľadom.
Pod masívnymi ľadovcami Antarktídy sa skrýva bohatstvo fosílií aj nerastných surovín.
Zdroj:
Filckr
Antarktickí dinosaury
V období kriedy, kedy Antarktída spolu s Austráliou tvorila východnú časť superkontinentu Gondwna, vyzeralo celé prostredie inak. Priemerná teplota Zeme bola vyššia než dnes a polárne oblasti boli obývateľné. V Antakrtíde mohli žiť primitívni savci, vtákojaštery i dinosaury. Spolu už paleontológovia určili päť druhov. Darilo sa aj stromom - nedávno tím paleontológov našiel skameneliny 13 druhov starých 260 miliónov rokov. Podobné objavy hlásia najmä na pobreží kontinentu a z okolitých ostrovov, kde nie sú stovky až tisíce metrov ľadu. Z 14 miliónov kilometrov štvorcových to znamená plochu 280 000 kilometrov štvorcových. Vedci dúfajú, že pod samotným ľadovým príkrovom ich čaká oveľa viac prekvapení.
Prebíjaniu ľadom pri klesaní k jazeru Vostok je pre sondu ako cesta časom.
Zdroj:
Exxon Mobil
Poriadny vrták
Lenže - ako sa cez ľad dostať? Sondy, napríklad ako tie, ktoré sa prebíjajú kilometrami ľadu do jazera Vostok, využívajú extrémne silné vrtné súpravy a výsledkom je len nakuknutie do situácie dole. Každá sonda je navyše pod paľbou kritikov, pretože hrozí zanesenie baktérií z povrchu do unikátneho prastarého prostredia. Bádanie sa preto obmedzuje predovšetkým na miesta, kde sa ľadovce roztopili a zvetrávaním hornín vystupujú fosílie na povrch alebo na výskum správania ľadu.
Nízka populácia
Veci ale môžu nabrať úplne iný smer. Zatiaľ sa v súvislosti s Antarktídou hovorí predovšetkým o pôsobení medzinárodných vedeckých tímov. V súčasnosti je tam 14 permanentných a 10 sezónnych základní, na ktorých počas leta napočítate 4000 ľudí, v zime asi tisícku. Najrozľahlejšia je americká základňa McMurdo, kde dokonca môžete chodiť na lekcie jogy. Je ale len otázkou času, kedy sa súkromné firmy začnú zaujímať o nerastné bohatstvo pod antarktickým ľadom.
Ochranárska zmluva
Antarktída bola zatiaľ ušetrená prítomnosti ťažiarskeho priemyslu. Právnym dôvodom je Zmluva o Antarktíde z roku 1959, ktorá hovorí, že Antarktída nepatrí nikomu, ale je otvorená akejkoľvek vedeckej činnosti. Vojenskú prítomnosť alebo ťažbu zakazuje. Ďalšia revízia Zmluvy prebehne v roku 2048 a s najväčšou pravdepodobnosťou bude udržaná v platnosti. Signálov, že sa štáty a prospektori o ťažbu zaujímajú, ale pribúda a sú počuť hlasy obviňujúce antarktické stanice z analyzovania dostupných možností. Je totiž o čo stáť. Stačí počkať, až ľady vplyvom klimatických zmien povolia, urobiť zábor a začať ťažiť.
Uhlie a ropa
Pod Transantartickým pohorím sa nachádzajú zásoby uhlia. Podľa doterajších prieskumov uhlie nie je ale príliš kvalitné, no ďalšie výskumy môžu jeho hodnotu navýšiť. Rovnako tak je hodnotená kvalita železnej rudy. V skúmaných vzorkách bola obsiahnutá z 35 eprcent, teda o desiatky percent nižšia koncentrácia než inde na svete. Oveľa zaujímavejšie sú zásoby ropy a zemného plynu. Potrebné prieskumy ešte nezačali, ale špekuluje sa o rozsiahlych zásobách - pod ľadom by podľa analytikov mohlo čakať až 200 miliárd barelov ropy.
Plôdik antarktických rýb klesá do veľkých hĺbok
Zdroj:
Wikimedia
Vzácne kovy? Zlato!
Z týchto niekoľko málo urobených výskumov vieme, že Antarktída vedľa fosílnych palív ukrýva aj zlato, meď, titán, urán, zinok a kobalt a mnoho ďalších cenných nerastov. Opäť ide o dáta získané predovšetkým z povrchovej analýzy pobrežia, samotný stred Antartídy je zatiaľ geologicky pomerne neznámym územím. Bude trvať ešte dekády, než vedci alebo prospektori zistia, čo je pod nimi.
Je to ďaleko
Poďme sa ale zahrať na "čo keby". Čo keby sa ťažba skutočne rozbehla? Ťažiarske spoločnosti by bojovali so samotnou klímou, ale ešte náročnejšie by bolo vyťažené nerasty z Antarktídy doviezť. Kusy ľadovcov veľké ako ostrovy v Stredozemnom mori brázdia okolitý oceán a predstavujú extrémne nebezpečenstvo pre všetky lode. Zamŕzajúce more je ďalšou komplikáciou a samotná vzdialenosť k najbližšej pevnine? Tá robí ťažbu na Antarktíde tak drahou zábavkou, že krajina ľadu môže pokojne spať. Zatiaľ.