Záhady tajuplných civilizácií: Kam sa podeli?

Na svete niet človeka, ktorému by sa počas života nepodarilo niečo nestratiť. Či už ide o predmet menšej či väčšej veľkosti, stačí chvíľková nepozornosť - a už je preč! Ako sa môže stať, že sa stratí celá civilizácia? Vydajte sa po stope legiend, ktoré záhadne zmizli.

Mohendžodaro: Pakistanské zmiznutie

V starom svete existovali celkovo tri civilizácie, ktoré mali najvyšší dopad na ľudskú kultúru. U dvoch z nich došlo k objasneniu väčšiny ich tajuplných záhad, u tej tretej ale nie. Reč je o harappskej kultúre, ktorá pred dlhými štyrmi tisíckami rokov obývala okolie rieky Indus, ktorá preteká územím dnešného Pakistanu. S viac ako piatimi miliónmi obyvateľov a znalosťami odlievania bronzu a medi išlo o jednu z najviac prosperujúcich civilizácií s doloženou existenciou. Prečo sa teda bez stôp vyparila zo zemského povrchu?

Písal sa rok 1826, keď britský vojnový dezertér Charles Masson objavil kamenné násypy v oblasti dediny Harappa. V tom čase sa mylne domnieval, že archeologické pozostatky patria úplne inej kultúre. Keď o necelé storočie neskôr objavili mesto Mohendžodaro s rovnakými architektonickými prvkami ako v niekoľko stoviek vzdialenej kamennej dedine, bolo jasné, že bádatelia majú čo do činenia s kultúrou enormných rozmerov, o ktorej vzniku i zániku nikto netušil. Zatiaľ čo jedni veria, že príčinou zmiznutia boli extrémne suchá spojené s vyschnutím koryta rieky, u iných prevláda názor, že mierumilovní Harappovia boli vyhnaní krutým kmeňom Árijcov. Čo sa ale v skutočnosti stalo, dodnes nikto nevie.

Zdroj: Wikipedia/Mohendžodaro

​Veľkonočné ostrovy: Tichomorská záhada

Staroveké civilizácie a archeologické pamiatky. To je spojenie, ktoré funguje len ako celok. Keď sa povie meno pradávnej kultúry, vybavíme si jej pamätihodnosť. Čo sa nám ale vynorí v mysli, keď sa povie domorodý kmeň Rapa Nui? Takmer nič, a to aj napriek tomu, že táto kultúra má na svedomí jednu z najväčších svetových záhad. Tými sú kamenné sochy Moai na Veľkonočných ostrovoch. Veľká zem či tiež Pupok sveta, ako ostrov Polynézania prezývajú, síce v súčasnosti obýva asi šesťtisíc ľudí, avšak po jeho pôvodných obyvateľoch akoby sa zem zľahla.

Zdroj: Wikipedia/Moai

Ako najpravdepodobnejšia príčina vymretia miestnych obyvateľov sa sprvu javilo vyčerpanie surovín na ostrove. Zjedené bolo všetko jedlo, stromy boli zrovnané so zemou. Civilizácia vzdialená nekonečných 3 600 kilometrov od akejkoľvek pevniny podľahla chaosu, vojnovým konfliktom, a dokonca sa uchýlila aj ku kanibalizmu. Tak do nedávna znela oficiálna verzia tejto pradávnej záhady. Nakoniec je ale všetko inak. Za takmer kompletné vyhladenie kmeňa Rapa Nui podľa všetkého nemohol nikto iný než Európania, ktorí v 18. storočí priplávali k brehom ostrova. Dovtedy úplne izolovaní domorodci sa museli vôbec prvýkrát konfrontovať s chorobami, voči ktorým neboli imúnni. Vinník bol teda, aspoň v tomto prípade, nájdený.

Spojené štáty: Skalná kultúra

Nestáva sa každý deň, že by došlo k tak masívnemu odsunu obyvateľov, ako tomu bolo v 12. storočí v prípade amerických Anasiazov. Táto indiánska kultúra, ktorá sa v tom čase rozprestierala na juhozápade USA a severovýchode Mexika, disponovala sieťou 125 dedín spojených cestami v dĺžke až 400 kilometrov. Výnimočná bola tiež architektúra. Svoje mestá vytesávali vysoko do skalných stien či ich rovno stavali na ich vrcholkoch, aby boli blízko k nebesiam a tým pádom aj k bohom. Kto by teda opúšťal niečo tak monumentálne?

Presne takúto otázku si vedci z celého sveta kladú už niekoľko desaťročí. A že by sa niektoré z tisícov rôznych teórií zhodovali, sa rozhodne povedať nedá. Najväčšiu podporu má ale v archeologických kruhoch teória sucha a mrazu. Podľa letokruhov tisíce rokov starých stromov sa zistilo, že práve tieto dva klimatické extrémy kultúru Anasiazov sužovali najviac. Vo svojich jaskynných obydliach pri zemi sa nemohli zdržiavať pre nedostatok vody, vo vyšších polohách zase panovali teploty hlboko pod bodom mrazu. Jediným možným riešením bolo teda opustenie celej sužovanej oblasti. Kam sa ale obyvatelia vydali a kde sú ich potomkovia dnes, zostáva tajomstvom.

Zdroj: Wikipedia/Mesa Verde

​Nan Madol: Benátky Pacifiku

Nie je ničím výnimočným, že po svete stále existujú ostrovy, ktorých civilizácie nám zostávajú záhadou. Aby sa ale jedna jediná kultúra rozprestierala na 92 ostrovoch, to už tak obvyklé nie je. Reč je o súostroví Nan Madol v oblasti Mikronézie, ktorého meno doslova znamená "priestor medzitým" alebo tiež "útes neba". Celá táto tichomorská oblasť je totiž pretkaná sieťou kanálov, ktoré navzájom prepojujú jednotlivé monumentálne chrámy na ostrovoch. Kto bol ale tým, kto musel presunúť stovky ton kameňa, aby tým mohol vzniknúť tento ostrovný unikát?

Konšpiračnými teóriami ohľadne pôvodu Nan Madol sa to len hemží. Ostrovný systém totiž nevznikol prirodzeným spôsobom, ale procesom, kedy boli v mori vybudované umelé obdĺžniky ohraničené balvanmi a následne boli vyplnené koralovou drťou. Tajuplnosti neuberajú ani povery, že sú ostrovy prekliate. V minulosti bol ich účel podľa vedcov rozmanitý od pohrebísk až po domov tej najvyššej šľachty, ktorú mal panovník na malom území rád pod drobnohľadom. Civilizácia, ktorej dielom Benátky Pacifiku sú, ako by sa ale doslova vyparila zo zemského povrchu.

Angkor: Kráľovstvo džungle

Ťažko by ste v 12. storočí hľadali vyspelejšie a mocnejšie kráľovstvo než to Kmérske. Rozprestieralo sa na viac ako milióne štvorcových kilometrov v pralesnej oblasti dnešnej Kambodže, jeho populácia sa blížila k dvom miliónom. Systém, ktorým sa vysporiadali s nadbytkom doby v časoch monzúnových dažďov, je obdivovaný dodnes. Kmérovia vyhrali desiatky vojnových konfliktov, prečkali mnohopočetné vzbury a dokonca postupom času prešli z hinduizmu na budhizmus. To všetko bez toho, aby došlo k rozvráteniu ich kráľovstva. Ako sa teda stalo, že sa táto na prvý pohľad skalopevná civilizácia obrátila v prach?

Centrom všetkého diania kmérskej civilizácie bol Angkor, pôvodne pomenovaný Yashodharapura čiže "mesto prinášajúce slávu". Celoročne sa tam konali bujaré oslavy tradične organizované ženami vysoko postavených mužov. Či už išlo o konské dostihy, zápasy kohútov, ohňostroje či tanečné zábavy, všetko prebiehalo na vysokej úrovni. To sa zmenilo s postupnou thajskou inváziou zo severu. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by vznik pár mladých kolónií na kmérskom území mohol niečo zmeniť. Opak bol ale pravdou. Nenápadná invázia Thajčanov totiž v roku 1431 vyvrcholila obsadením Angkoru a tým pádom aj zánikom jednej z najpokročilejších civilizácii, ktoré kedy existovali.

Zdroj: CNC