Dlhodobý pobyt vo vesmíre mení mozgy astronautov: Nikto nevie, aké to môže mať následky

Akoby astronauti už aj tak nemali dosť starostí, nová štúdia potvrdila, že im hrozí ďalší možný zdravotný problém. Konkrétne ide o expanziu tkaniva v hornej časti mozgu. Zatiaľ nie je vôbec jasné, aké presne môže mať následky. Je však ťažké si predstaviť, že ide o niečo, nad čím by budúci kolonisti Mesiaca alebo Marsu mohli jednoducho mávnuť rukou.

Výskum financovaný NASA skúmal 34 astronautov, ktorí sa zúčastnili krátkodobých aj dlhodobých pobytov na Medzinárodnej vesmírnej stanici alebo vesmírnych letov. Každý z nich si krátko pred cestou (a hneď po nej) nechal naskenovať mozog pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, pričom jednotlivé skeny boli odovzdané neuroradiológom na analýzu.

Žiadny odborník nevedel, komu ten ktorý sken patrí a nemal teda žiadne poňatie o tom, ako dlho sa dotyčný astronaut vo vesmíre zdržiaval. Ukázalo sa však, že čím je táto doba dlhšia, tým vyššia je pravdepodobnosť vzniku niektorých závažných abnormalít.

Sedemnásť z osemnástich astronautov, ktorých možno klasifikovať ako dlhodobých obyvateľov ISS, vykazovalo známky zúženie sulcus centralis. To je ryha, ktorá od seba oddeľuje motorické a senzitívne kôrovej oblasti. U dvanástich potom bol pozorovaný celkový posun mozgu do vrcholu lebky.

"Predpokladáme, že posun mozgu smerom nahor a expanzia tkaniva pozdĺž hornej časti mozgu môže mať za následok kompresiu susedných žilových štruktúr pozdĺž vrcholu hlavy," uviedla Donna Roberts z Medical University of South Carolina.

 "Aj keď to zatiaľ nevieme dokázať, máme podozrenie, že to nakoniec môže viesť k zníženiu odtoku mozgovomiechového moku a krvi z hlavy."

 To, že mikrogravitácia dokáže zmeniť tvar mnohých orgánov (napríklad očí), je známe už dlhú dobu. Štúdií zameraných na centrálnu nervovú sústavu sa ale príliš veľa nerobí. Vyššie uvedené poznatky však jasne ukazujú, že je najvyšší čas tejto problematike začať venovať väčšiu pozornosť.

Zdroj: CNC