Odvážny lekár, ktorý uviazol na Antarktíde, musel sám seba operovať

Leonid Rogozov. Meno, ktoré v dejinách lekárstva vzbudzuje obdiv i rešpekt. Lekár, ktorý zomrel len pred siedmimi rokmi, sa totiž preslávil tým, že sa mu podarilo operovať samého seba. A úspešne.

Leonid Rogozov bol v roku 1961 členom sovietskej výpravy, ktorá odišla na odľahlú antarktickú základňu Novolazarevská. Rogozov bol jediným chirurgom výpravy. Keď so svojimi kolegami odchádzal, cítil sa zdravý. Po nejakom čase ale na sebe muž začal pociťovať typické symptómy zápalu slepého čreva: bolesť v dolnej časti brucha, zvyšujúca sa teplota. Rogozova navyše nemohli dopraviť do nemocnice, pretože oblasť zasiahla snehová búrka, ktorá základňu, už tak dosť odľahlú, odrezala od sveta úplne.

Rogozov si v čase, kedy sa jeho bolesť stupňovala a začalo byť zjavné, že bez lekárskeho zásahu zomrie, písal denník. Najprv to svojím kolegom nechcel povedať, aby ich neznepokojoval. Lenže situácia začala byť neúnosná. Ako správny Soviet ani Rogozov nezabudol na sviatok práce, ku ktorému sa vtedy schyľovalo: "Nikdy v živote som sa necítil tak mizerne. Všetko okolo sa trasie ako za búrky. Chlapi to už vedia. Teraz sa tu točia okolo, aby ma upokojili. Mňa to ale mrzí, pokazil som im sviatok. Zajtra je 1. máj. A oni tu pobiehajú a chystajú autokláv. Musíme sterilizovať lôžko, bude sa operovať," napísal vtedy Rogozov.

Operácia sa konala v noci na prelome 30. apríla a 1. mája 1961. Z toho dňa tiež pochádzajú zábery, ktoré po jej úspechu obleteli svet. Je na nich ležiaci Rogozov, ktorý len vo svetle lampy, ktorú mu držal jeho kolega, inžinier Teplinskij, vyoperováva svoj apendix. Pri operácii asistoval aj ďalší člen výpravy, povolaním meteorológ. O svojich asistentoch vo svojom denníku Rogozov napísal, že sú to chudáci, keď sa musia na túto operáciu pozerať. Boli vtedy údajne belší než on sám.

Operácia prebehla za chirurgovej čiastočnej anestézie, ktorú docielil pomocou novokainovej injekcie. Najväčšie riziko spočívalo v tom, že by omdlel a nebol by schopný zákrok dokončiť. Počas operácie údajne cítil, ako mu vynecháva srdce, od mdlôb teda ozaj nebol ďaleko. Podarilo sa mu ale situáciu ustáť, prepnúť sa do módu operatéra.

"Dostať sa k apendixu nebolo ľahké ani za pomoci zrkadla. Všetko som musel robiť viac-menej po hmate. Zrazu som si uvedomil, že prestávam vnímať svoje rany. Bol som každou minútou slabší, srdce začalo vynechávať. Po každých 5 minútach som musel urobiť 20-sekundové prestávky," napísal si sovietsky chirurg do denníka. Počas operácie nakoniec skutočne omdlel, ale vždy sa mu podarilo opäť nabrať vedomie.

Chirurg zo základne odišiel až o rok - po operácii sa zotavil rýchlo, a tak sa rozhodol na antarktickej základni zostať. Po návrate pôsobil ako lekár na mnohých miestach v Petrohrade. Oženil sa s českou lekárkou a mali spolu syna Vladislava, ktorý nejaký čas pôsobil v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny.

V lekárskych kruhoch si Leonid Rogozov vydobyl obdiv ku svojmu odhodlaniu a odvahe, s ktorou pristúpil k vlastnej operácii. Zomrel na rakovinu pečene vo veku 66 rokov.

Pozrite si galériu

Zdroj: CNC