Najväčší falošný hráč Divokého západu: Spomínajú ho pri pokrových stoloch dodnes

William „Kanada Bill“ Jones prevádzkoval v časoch svojej najväčšej slávy rozsiahly nečestný reťazec. Niektoré jeho bonmoty prežili vyše dve storočia.

O detstve Williama Jonesa sa veľmi rozpisovať nebudeme. Stačí vedieť, že sa narodil okolo roku 1800 v Anglicku na farme neďaleko Yorkshire (niektoré zdroje uvádzajú cigánsku karavanu). Mal dvadsať, keď sa odsťahoval do Kanady a istý čas tam aj ostal. Tam spoznal hazardnú hru škrupiniek, ktorá bola v tom čase ešte v plienkach a zažívala rozkvet.

V tej dobe sa tento hazard hrával s tromi francúzskymi kartami. Podvodník na začiatku ukázal karty divákom a potom ich otočil, poriadne premiešal a poprosil svoju obeť, aby ukázala na srdcovú kráľovnú. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, šanca vyhrať je nulová. Celá hra je totiž založená na podvode. Ide o najjednoduchší kúzelnícky trik, na ktorom môžete v sekunde prehrať peniaze, ktoré sa razom ocitnú vo vačku podvodníka.

Zdroj: Tumblr

Z Kanady do Spojených štátov​

Kanada Bill o pár rokov Kanadu opustil a svoje pôsobisko presťahoval do Spojených štátov. Keďže k atrakcii potreboval komplicov, ktorí sa vmiešali medzi divákov, zobral si k sebe zopár podobných typov a začal s okrádaním cestujúcich na parníkoch. Po občianskej vojne sa jeho obeťami stali obchodníci cestujúci vlakmi.

Jeho kumpán George Devol nemal o ňom práve najlepšiu mienku. Opísal ho ako muža strednej výšky, s kuracou hlavou (?), strapatými vlasmi, svetlomodrými očami, vyškereného od ucha k uchu, ktorý spravidla nosil o niekoľko čísiel väčšie oblečenie a vzbudzoval vo svojich obetiach pocit mentálne zaostalého chlapíka s vášňou pre hru. Na prvý pohľad pôsobil, že je väčšou hrozbou vlastnému zdraviu, ako peňaženkám prísediacich.

Pravda bola taká, že pod veľkým oblečením ukrýval označené karty a celé paklíky pripravené na akciu. Jonesova ars poetica, podľa ktorej je „nemravné nechať hlupákovi jeho peniaze“, je dodnes najobľúbenejšou frázou hráčov pokru, predovšetkým v Amerike.

Jediná zachovaná fotografia Kanada Billa Jediná zachovaná fotografia Kanada Billa Zdroj: True West Magazine

Z vlaku do mesta

Jeho hazardná hra sa stala takou atrakciou, že „Mr. Kanada“ napísal list vedeniu železníc, v ktorom bol ochotný zaplatiť desať tisíc (iné zdroje uvádzajú dvadsaťpäť tisíc) dolárov za exkluzivitu, aby mohol tieto hry na železniciach organizovať výhradne sám. Keďže odpoveď železníc bola negatívna, okolo roku 1870 Bill urazene opustil vlakovú súpravu v šestnásťtisícovej Omahe, kde sa rozhodol, že si podmaní celé mesto.

Tento jeho nápad slávil absolútny úspech. Najprv začal pracovať v jednom z najväčších barov, neskôr sa mu pomocou komplicov podarilo obsadiť všetky salóny v meste. O pár mesiacov mala Billova banda pod kontrolou všetok hazard v Omahe a blízkom okolí. Ak sa niekomu podarilo poriadne nabaliť u jedného z podvodníkov, u druhého prišiel o všetko aj s vlastnými úsporami. V roku 1873 sa stal tento gang tak silný, že okrem kartových hier mal pod kontrolou aj organizovanie ilegálnych boxerských zápasov, výpalníctvo a do svojho portfólia zaradil aj zlatokopníctvo.

Smutný koniec

Osudným sa mu stalo, keď mu jeho umenie prerástlo cez hlavu. V čoraz väčšom kriminálnom prostredí sa necítil doma, bol len starým kartovým podvodníkom, ktorý nedokázal zistiť včas, že sa mu opraty vymykajú z rúk.

Presťahoval sa najprv do Chicaga, neskôr Clevelandu, aj keď ho od toho starí priatelia odhovárali. Nikdy nevynechal príležitosť zahrať si s najväčšími kráľmi pokrových stolov. Keď ho jeden z priateľov varoval, že sa práve snaží presadiť pri jednom z najvykričanejších stolov, odpovedal: „viem, ale čo mám robiť, keď je jediný v meste?“

Jeho tvrdohlavosť ho doviedla na mizinu, prehral celý svoj majetok a v roku 1877 ukončil svoju pozemskú púť v nemocnici pre chudobných. Na jeho pohrebe jeden z jeho obdivovateľov stavil tisíc dolárov na to, že rakva je prázdna.

Stávku nikto neprijal.