Exorcizmus alebo život: Anneliese Michel, dievča posadnuté diablom

Exorcizmus vo viacmenej zreteľnej podobe existoval a existuje snáď vo všetkých cirkevných spoločenstvách. Najznámejším je rímskokatolícky exorcizmus. V roku 2014 pápež František zdôraznil užitočnosť vymetačov diabla, ktorí podľa neho pomáhajú ľuďom bojujúcim s démonmi. O tom, že exorcizmus v žiadnom prípade neupadá ako dávna stredoveká metóda v zabudnutie, svedčí tiež to, že počet exorcistov celosvetovo pribúda.

Celosvetovo najznámejší prípad exorcizmu, ktorý skončil tragickou smrťou, sa odohral v 70. rokoch. V roku 2005 bol dokonca sfilmovaný režisérom Scottom Derricksonom. Počas nakrúcania názov zmenili z The Exorcism od Anneliese Michel na The Exorcism of Emily Rose. U nás je známy ako V moci diabla.

Život pred exorcizmom

Anneliese Michel sa narodila do katolíckej rodiny. Vychovávali ju v hlbokej viere. Spolu s rodinou sa dvakrát týždenne zúčastňovala omší. Aj na vtedajšie pomery mala Anneliese veľmi prísnych rodičov. Jedna zo štyroch dcér nábožensky založených rodičov žila usporiadaným životom v bavorskom Klingenbergu. Sprvu nič nenasvedčovalo tom, že sa jej životný príbeh zapíše do histórie.

Prišla jeseň roku 1968. Krátko pred šestnástymi narodeninami prekonala Anneliese svoj prvý veľký epileptický záchvat. Lekári jej nasadili antiepileptiká. Anneliese sa vrátila do každodenného života. V škole sa jej darilo, doma ju považovali za bezproblémové dieťa, len ľudia z okolia si všimli, že dievča začína byť stále viac zvláštnejšie. Sťažovala sa, že počas záchvatov cíti cudziu silu a stále viac nadobúdala pocit, že je posadnutá diablom.

Prvá vízia

Prvú víziu zažila Anneliese už v roku 1969. Vyvolala ju zrejme silná imaginácia. Vo vízii podľa slov dievčaťa videla "obrovský diabolský úškľabok" ("riesige teuflische Fratze"). Následné neurologické vyšetrenie nepotvrdilo žiadnu patológiu. Táto vízia sa Anneliese ale vracala a každým opakovaným prežitím prepadala do stále väčšej apatie a depresie. Navyše sa pridali hlasy, ktoré dievčaťu našepkávali, že je prekliata a zhnije v pekle.  

Časom sa vízie dostavovali stále častejšie. Anneliese začala trpieť hyperaktivitou, niekedy nespala celé noci i dni. V záchvatoch napádala seba aj svoje okolie a celé hodiny neartikulovane revala (nekričala, naozaj z hĺbky duše revala ako ranené zviera) a volala Ježiša s prosbou o pomoc. Po niekoľkých žiadostiach cirkev rodičom vyhovela. V roku 1975 würzburský biskup pristúpil na vymetanie diabla podľa pravidiel Rituale Romanum spísaných v roku 1614.

Vymetanie diabla

Prvý exorcizmus sa konal 24. septembra 1975. Rodina vzhliadala ku kňazovi Ernestovi Altovi a kňazovi a odborníkovi na exorcizmus Arnoldovi Renzovi. Tí pre nich predstavovali svetlo na konci tunela. Stav Anneliese bol už priam žalostný. Dočasne ochrnula a prekonala viacero kŕčových záchvatov. Vymetači sa napriek tomu rozhodnli zhostiť sa svojej úlohy a dvakrát týždenne navštevovali dievča doma, kde vykonávali štvorhodinový úplne vyčerpávajúci rituál.

Pozrite si galériu

"Najsilnejšie Anneliese reaguje na svätenú vodu. Vyje a zmieta sa. Snaží sa hrýzť okolo seba, kope," poznamenal do svojho denníka páter Renz.

Niektoré stretnutia si cirkevní predstavitelia nahrávali. Na záznamoch dievča hovorilo hlbokým, chrapľavým, zvieracím hlasom a exaltovane revalo. Exorcisti počas exorcizmu údajne hovorili so šiestimi domnelými démonmi, ktorí sa mali označovať ako Kain, Nero, Judáš, Lucifer, Hitler a jeden franský farár.

Súd s exorcistami i rodinou

V rokoch 1975 a 1976 vykonali na Anneliese Michel celkovo 67 exorcistických seansí. Zomrela 1. júla 1976 v dôsledku dehydratácie a podvýživy. Telo Anneliese vážilo 31 kilogramov. Súdny znalec z oblasti medicíny označil za vážne pochybenie, že v závere svojho života nebola Anneliese Michel upokojená silnejšími liekmi a že nebola aj proti svojej vôle vyživovaná umelo. Ďalej sa lekári zhodli na tom, že by dievča mohli zachrániť ešte týždeň pred smrťou.

Zaujímavosťou je, že rodičia Anneliese obhajoval Erich Schmidt-Leichner, ktorý sa predtým preslávil ako právnik niekoľkých nacistických zločincov. Na súde zverejnili aj nahrávky zhotovené počas vymetania.

Dva roky po smrti dievčaťa boli rodičia vrátane oboch exorcistov odsúdení za zabitie na šesť mesiacov za mrežami. Nakoniec ale trest zmenili na trojročnú podmienku. Rozsudok bol veľmi prekvapivý vzhľadom na to, že obžaloba navrhovala len finančné tresty pre exorcistov a uznanie viny pre rodičov, ale bez trestu.

Cirkevná komisia nakoniec vyhlásila, že Anneliese posadnutá diablom vôbec nebola a že sa exorcisti zmýlili v diagnóze. Napriek tomu sa nad jej hrobom schádzali pútnici a požadovali jej blahoslavenie. Tvrdili, že sa jej telo nerozkladá. Preto ju 25. februára 1978 exhumovali. Telo javilo bežné známky rozkladu.

Zdroj: CNC