Ľudské zoologické záhrady sa v minulosti tešili veľkej obľube

Pre deti sú zvieratá ako lev, ťava či ľadový medveď zaujímavé aj spoza mreží. V 20. storočí si rodiny rovnako zvedavo kupovali lístky do „ZOO“, v ktorých vystavovali ľudí.

Aby sa niekto stal vystavovaným exponátom, stačilo, že bol Afroameričan, Indián, Aziat, Maor, Tatár, Eskimák alebo mal vrodenú telesnú anomáliu – zástupy zvedavcov sa len tak hrnuli. Táto rasistická show, mala svojich oponentov, ale davy ju milovali dlhé desaťročia.

Veď, kto by nechcel obdivovať hotentotskú Venušu, čierneho chlapca zavretého do klietky spolu s opicou alebo so znechutením pozorovať siamské dvojičky s jedným telom?

Okrem zoologických záhrad existovali aj súkromní zberatelia. Podľa dobových záznamov aztécky panovník Moctezuma II. alebo taliansky boháč Ippolito de’Medici boli vášniví zberatelia exotickej zveri a rôznych "barbarov".

Hotentotská Venuša

Sarah Baartman bola Juhoafričanka, ktorá sa v Európe stala vystavovaným exponátom známa ako "hotentotská Venuša". Sarah (pôvodné meno Sawtche) upadla ako dieťa do otroctva. Pracovala na farme a v roku 1810 ju britský lekár William Dunlop odviezol do Londýna, kde ju za poplatok dva šilingy ukazoval senzáciechtivému publiku. Jej črty typické pre pôvodných obyvateľov južnej Afriky vzbudzovali pozornosť ako anatomická kuriozita.

Dôstojné miesto posledného odpočinku našla  Sarah Baartman až v roku 2002. Zdroj: wikimedia

Pretože vo Veľkej Británii bolo otroctvo zrušené v roku 1807, stalo sa jej postavenie predmetom vyšetrovania a Dunlop musel dokazovať, že černoška vystupuje dobrovoľne a dostáva podiel zo zisku.

Pokoj ani po smrti

Sarah musela pózovať nahá a za príplatok sa jej návštevníci mohli dotknúť palicou alebo jedným prstom. Ten, kto zaplatil viac, si ju mohol požičať na chvíľu domov.

V roku 1814 prešla do vlastníctva jedného francúzskeho zverinca a bola prevezená do Paríža, kde bola okrem iného nútená k prostitúcii a prepadla alkoholu.

Zdroj: wikimedia

Jej genitálie, mozog a kostra boli viac ako 150 rokov vystavované v Prírodovedeckom múzeu v Paríži. Zásluhou Nelsona Mandelu boli jej ostatky v roku 2002 prevezené z Francúzska do Juhoafrickej republiky a pochované v meste Hankey.

Pozrite si galériu