Viete, prečo nám pripadajú klauni strašidelní?

Existujú divné veci, o ktorých si ľudia jednoznačne myslia, že sú strašidelné – medzi ne patria napríklad bábky alebo klauni. Príliš veľa štúdií o tejto problematike nenájdeme, ale jedna vec je istá, strašidelnými sa nám vo väčšine prípadov zdajú veci, ktoré sú záhadné. Ak nevieme, čo dotyčného motivuje, považujeme to za strašidelné.

Všetci pociťujeme vnútorný nepokoj a mrazenie z toho, keď vieme, že niečo nie je v poriadku. V londýnskom múzeu hračiek Pollock's je jedna celá izba plná bábik a nie náhodou ju nechali, až na koniec prehliadky, keďže tam mnoho ľudí vôbec nechce vojsť.

V podstate to nie je nič nové. Keď Edison vyhotovil svoje prvé bábky, ľudia nimi veľmi nadšení neboli. Mysleli si, že sú hrôzostrašné a veľa ich nepredal. S klaunmi je situácia podobná, nie náhodou tak často účinkujú v hororových filmoch.

Prečo je to tak?

Podľa psychológov ide o niekoľko faktorov. Jedným z nich je ten, ktorý Freud nazval znepokojujúcim (uncanny). U bábok je to predovšetkým tým, že na prvý pohľad by mali byť ľuďmi a zrazu zistíme, že nimi nie sú – táto dvojakosť v nás vyvoláva negatívny pocit. Rovnaký nepokoj cítime aj v prípade, keď zvieratám vo photoshope prirobia ľudské oči, je to v poriadku, ale len naoko.

Pri klaunoch je najväčším prekvapením ich úsmev. V nasilu sa smejúcich ľuďoch je niečo divné a nevysvetliteľné, hlavne, ak to nemá moc do činenia so šťastím. Možno nás tento pocit prenasleduje už od dôb dvorných bláznov: tým, ktorým sa nepodarilo rozosmiať panovníka, bol spravený násilne na tvári trvalý úsmev. Strach z predmetov podobajúcich sa ľuďom má aj vlastné špecifické označenie, nazýva sa automatonofóbia a stav tých, ktorí trpia nepremožiteľným strachom z bábik, sa nazýva pediofóbia.

Pud sebazáchovy

Aj keď nám z bábok a klaunov behá mráz po chrbte, nepovažujeme ich za strašidelné – sú to dva odlišné pocity. Ten druhý môžeme na základe výskumov pripísať tomu, že „niečo nie je v poriadku“ a mráz nám najčastejšie behá po chrbte v prípade nejednoznačnosti: keď sa na nás niekto pozerá s veľkým úškrnom a má v ruke nôž, nie sme si istí jeho úmyslami.

Tento pocit máme v prípade kontroverznej situácie, vtedy sa o slovo hlási náš pud sebazáchovy. Naučili sme sa byť opatrní a máme to naprogramované. Keď sa ocitáme vo vyhrotenej situácii, ovplyvňuje to naše spoločenské chovanie aj v súčasnosti.

Trochu prekvapí, že muži sa považujú za viac strašidelných ako ženy. Výskum poukázal aj na najstrašidelnejšie činnosti, medzi ktoré patrí pozorovanie: dokonca pozorovanie vtákov. Je zrejmé, že tiché pozorovanie v nás vyvoláva vnútorný nepokoj. A neživé bábky často nerobia svojimi očami nič iné. Práve preto v nás vyvolávajú negatívny pocit.