Pápež, ktorý nariadil zabitie Adolfa Hitlera

Americký historik Mark Riebling sa vo svojej knihe A Church of Spies (Cirkev špiónov) zmienil o nesmierne zaujímavom a nie veľmi známom príbehu z obdobia druhej svetovej vojny. Pápež v roku 1939 nariadil zabitie Adolfa Hitlera.

Bol to pápež Pius XII., ktorého dnes mnohí obviňujú, že mlčal počas hrôz páchaných v období druhej svetovej vojny, napriek tomu, že sa pred vojnou a po jej ukončení viackrát vyslovil za mier. Podľa novej knihy mlčal preto, aby sa nezistilo, že v skutočnosti napomáhal nemeckému odboju.

Pápež proti Hitlerovi

Pred účasťou pápeža v odboji nedokázali protihitlerovské sily spolupracovať z viacerých dôvodov. Ten najdôležitejší bol, že odboj nebol presvedčený o tom, že spojenecké mocnosti ich budú podporovať. Na druhej strane ani spojenci nemali istotu, že Hitlera nenahradí iný diktátor. Jediný človek, ktorý bol schopný a zároveň uctievaný natoľko, aby mohol podniknúť patričné kroky, bol pápež. Ale aby hlava katolíckej cirkvi posvätila niekoho zabitie, bola predsa len veľmi odvážna požiadavka. Pápež s tým nielenže súhlasil, ale uviedol do pohybu svojich spravodajcov a obe strany presviedčal, aby svoj plán dotiahli do konca.

Hitler katolíkom neveril

Hitler katolíkom neveril a prízvukoval, že nacizmus je nezlučiteľný s katolicizmom. Avšak aj jeho generálov zarazil rozkaz, aby zlikvidovali poľskú katolícku cirkev. Šéf nemeckej tajnej spravodajskej služby Wilhelm Canaris bol natoľko proti tomuto rozhodnutiu, že v tejto záležitosti kontaktoval samotného pápeža. O niekoľko rokov neskôr ho obvinili zo spoluúčasti na neúspešnom atentáte na Hitlera a spolupráce s odbojom a Britmi. Popravili ho 9. apríla 1944.

Josef Müller

Ich spojkou bol advokát Josef Müller, vojnový hrdina, ktorý spolupracoval s nemeckým odbojom a Vatikánom. Müller mal ako vojnový hrdina také postavenie v nemeckej spoločnosti, že mohol zo svojich študentov práva, novinárov a bankárov vybudovať spravodajskú sieť, ktorá mala informácie priamo z SS. Zaujímavosťou je, že spravodajská služba Abwehr vedená Canarisom, chcela Müllera prehovoriť k spolupráci, ale paradoxne nie pre Hitlera, ale proti nemu. Müller sa tak stal viacnásobným agentom a je možné, že Abwehr mu odovzdal dokumenty, týkajúce sa zločinov, ktorých sa dopúšťali nacisti na Poliakoch.

Pápež do sprisahania zapojil aj Veľkú Britániu a zmobilizoval katolícku cirkev. Do boja sa vrhli predovšetkým jezuiti a dominikáni. Výhodou bolo, že rády nenosili informácie predstaviteľom katolíckej cirkvi, ale vlastným predstaveným, ktorí potom tieto informácie posúvali pápežovi. Hitler mal obrovské šťastie, množstvo zmeškaných sprievodov, akcií a odrieknutých besied mu často zachránilo život.

Koncentračný tábor

Müller sa prezradil až v roku 1943, keď u neho Gestapo našlo inkriminované dokumenty a zvyšok vojny strávil v koncentračnom tábore Dachau. Na jednom z listov, v ktorom sa spriadali plány fyzickej likvidácii Hitlera, bola pečať Vatikánu.

V tej dobe zatkli v Taliansku Mussoliniho, takže Hitler mal viacero dôvodov, aby prisahal pápežovi pomstu. Aj keď pápež nemal so zatykačom nič spoločné, veľmi agitoval proti Mussolinimu. Napriek tomu Hitler neobsadil Vatikán, odhovorili ho od toho vlastní ľudia. Každopádne, Mussoliniho oslobodil a vytvorili fašistický bábkový štát nacistického Nemecka -  Taliansku sociálnu republiku.

Zakladateľ CSU

Adolf Hitler nakoniec spáchal samovraždu v bunkri, po obliehaní Berlína spojeneckými vojskami. Pápež Pius XXII. kázal po vojne o mieri a vymenoval za kardinálov mnohých kňazov bojujúcich proti nacistom. Josef Müller po vojne pôsobil ako politik a bol jedným zo zakladateľov nemeckej strany CSU.