Oblá legenda Volkswagen: Slávny Chrobák sa začal vyrábať pred 70 rokmi

Nemecko bolo po prehratej vojne v troskách. Napriek tomu sa po Vianociach 1945 konečne rozbehla sériová produkcia Volkswagenu. Vlastne už druhýkrát...

Ideový návrh vozidla pre široké masy sa zrodil v hlave Bélu Barényiho už v polovici 20. rokov, ale zostalo len u kresieb. V skutočných počiatkoch životopisu nemeckého "auta pre každého" zohral dôležitú úlohu konštruktér Ferdinand Porsche. Iste, okrem neho aj politické záujmy istého Adolfa Hitlera, ale je nutné si uvedomiť, že prapredok, Zündapp Typ 12 s hviezdicovým päťvalcom 1193 cm3 / 19 kW vzadu, bol postavený v troch exemplároch už v roku 1932, teda ešte pred nástupom ukričaného Rakúšana s ofinou a fúzikmi k moci.

Spor s Tatrou

V roku 1934 vznikli v NSU tri prototypy Typu 32, už s plochým vzduchom chladeným štvorvalcom OHV 1447 cm3 / 21 kW umiestneným znovu v zadnej časti. Postupným vývojom sa dospelo až k sériovému Volkswagenu Typ 60 alias KdF podľa nacistickej organizácie "Kraft durch Freude" (radosťou k sile) s boxerom 985 cm3 / 16 kW. Značná inšpirácia Kopřivnickou Tatrou a prácami konštruktéra Hansa Ledwinky na nich bola vidieť. Za to, že slávny konštruktér svojmu kolegovi údajne skutočne "pozeral cez rameno", Volkswagen zaplatil neskôr Tatre tri milióny západonemeckých mariek. Nájdu sa takí, ktorí tento fakt aj napriek vyhranému súdnemu sporu spochybňujú, obaja muži sa ale poznali. V septembri 1939 sa aj tak všetko zmenilo, nacisti napadli Poľsko a zahájili druhú svetovú vojnu. Tú Hitlerova Tretia ríša prehrala a zničenú krajinu si rozdelili víťazné mocnosti.

Zdroj: CNC / auto.cz

Žiadny záujem po vojne

Počas konfliktu logicky dostali prednosť vojenské špeciály, tie už výnimkou prvých sérií poháňali motory so zvýšeným objemom 1131 cm3. Vzniklo mnoho verzií, vyrábali sa aj veliteľské autá s karosériou Chrobáka (82E a 87), používali sa generátory na drevoplyn. Podľa samotného VW sa vo vojnových rokoch zrodilo iba 630 civilných Käfer, ako im hovoria samotní Nemci. Pár drobných sporiteľov, ktorí ušetrili 990 ríšskych mariek, sa svojho auta dočkalo až dlho po vojne, propagandistická cena sa nachádzala hlboko pod výrobnými nákladmi.

Zdroj: CNC / auto.cz

To už sa Dolnosaský Stadt des KdF-Wagens bei Fallersleben, postavený priamo pre zamestnancov, premenoval podľa blízkeho zámku Wolfsburg a automobilka na Volkswagenwerk. Továreň ťažko zničili spojenecké bomby, 11. apríla 1945 do nej vstúpili americkí vojaci, v júni potom prevzala správu britská armáda. Tá chcela zariadenie demontovať a odviezť domov, ale žiadna ostrovná automobilka neprejavila záujem.

"Vozidlo nespĺňa základné technické požiadavky na automobil. Pre priemerného kupujúceho je úplne neatraktívna. Komerčná výroba by bola úplne neekonomická," stálo okrem iného v záverečnej správe.

Prvé civilné Chrobáky

Vedením závodu bol poverený vtedy dvadsaťdeväťročný britský major Ivan Hirst, ktorému sa podarilo získať 29. augusta 1945 predbežné vojenské objednávky na 20-tisíc áut. Sériová produkcia bola obnovená po Vianociach, teda tesne pred koncom sezóny 1945. Do Silvestra továreň postavenú na zelenej lúke v roku 1938 stihlo opustiť iba 55 exemplárov Typu 1 ako boli nakoniec premenované. V komplexe aj napriek jeho žalostnému stavu našlo prácu asi šesť tisíc zamestnancov a obnova prebiehala rýchlo. Väčšinu z prvých "civilných" Chrobákov však používali v skutočnosti hlavne okupačné armády a zdravotníci.

Zdroj: CNC / auto.cz

Sovieti mali smolu

V rokoch 1946 a 1947 sa objem výroby pohyboval okolo tisícky áut mesačne, počnúc októbrom 1947 sa objavili prvé nesmelé pokusy o export, pionierom bol v tomto smere Holanďan Ben Pon starší. Po menovej reforme v júni 1948 sa konečne produkcia začala rapídne zvyšovať a dočkali sa aj bežní zákazníci. To už bola hotová aj sieť dílerov v troch okupačných zónach Nemecka: britskej, americkej a francúzskej, tá sovietska, z ktorej následne bola vytvorená Nemecká demokratická republika, mala samozrejme smolu. V októbri 1949 sa vtedy ešte Volkswagenwerk GmbH (teda spoločnosť s ručením obmedzeným) ocitla v domácich rukách.

Zdroj: CNC / auto.cz

Legendárna ikona

Legendárny Chrobák, Käfer, Brouk, Maggiolino, Fusca, Coccinelle, Beetle, Bug, Sedan či Saloon je historicky najpopulárnejším autom sveta, ikonou, ktorú mnohí milujú. Spustošené západné Nemecko postavil na kolesá a na konci 60. rokov si ho obľúbili americkí hippies. Možno namietnete, že ho vo výrobných počtoch pár áut už prekonalo. Lenže vždy sa jedná o niekoľko generácií vozov rovnakého mena, mnohokrát aj s radikálnou zmenou koncepcie.

Zato guľatý Volkswagen (charakteristické tvary navrhol Erwin Komenda, Porscheho spolupracovník) sa vyrábal v zásadne nezmenenej podobe dlhé roky. Sprvu vysmievaný, pomalý a hlučný, ale zároveň neskutočne robustný Chrobák prekonal veľa modifikácií. Jeho typická silueta aj technický základ, teda vzduchom chladený štvorvalcový boxer v zadnej časti, zostala zachovaná. Až do konca júla 2003, keď v mexickom Pueble zmontovali definitívne posledné kusy z celkových 21.529.464.

Pozrite si galériu

Zdroj: CNC