Má význam pracovať osem hodín denne? Švédi tvrdia, že nie

Miesto rannej kávy by mal človek viac spať. Kratšia pracovná doba robí ľudí nielen šťastnejšími, ale aj produktívnejšími. Švédi už na tom začali pracovať.

Veľa práce škodí zdraviu a ide na úkor voľného času a rodiny, píše ScienceAlert.

Podľa výsledkov prieskumu University College London so šesťstotisíc pracujúcimi respondentmi – predovšetkým z Európy, Ameriky a Austrálie, je u ľudí, ktorí pracujú týždenne viac ako 55 hodín až o 33 percent vyššia pravdepodobnosť výskytu mozgovej mŕtvice, než u ľudí pracujúcich iba 35-40 hodín. Nadčasy rovnako zväčšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Je to efektívnejšie

„Myslím si, že osemhodinová pracovná doba nie je natoľko efektívna ako sa domnievame. Je obrovskou záťažou sústrediť sa osem hodín na jednu úlohu, aby sme to zvládli, potrebujeme prestávky. Kvôli dlhej pracovnej dobe je tiež ťažké menežovať svoj rodinný život,“ – uviedol pre magazín Fast Company Linus Feldt, výkonný riaditeľ vývojárskej firmy zodpovednej za aplikáciu Filimundus.

Filimundus už v roku 2014 prešiel na 6-hodinovú pracovnú dobu. Za odmenu požadovali od svojich zamestnancov, aby počas pracovnej doby nepoužívali Facebook a nevenovali sa činnostiam, ktoré znižovali ich schopnosť sústrediť sa. Zároveň sa dohodli, že pracovné mítingy budú mať, čo možno najkratšie. Medzi pracovníkmi sa zmenšil počet konfliktov, každý je odpočinutejší a šťastnejší a aj práca sa stíha urobiť.

Keď lekár nenadčasuje

Existujú spoločnosti, ktoré na šesťhodinovú pracovnú dobu prešli už dávnejšie. Niektoré z divízií firmy Toyota už takto pracujú trinásť rokov. Švédske pobočky spoločnosti profitujú o 25 percent viac ako ostatné a ľudia majú menšiu potrebu opustiť túto spoločnosť. Nám na Slovensku to môže znieť ako úplné sci-fi, že sa tomuto systému podriadili aj niektoré lekárske ordinácie, kliniky a domovy dôchodcov.

Proti aj Nemci

Proti rozširujúcemu sa trendu nadčasov sa postavili vlani aj Nemci. Návrhom ministra práce bolo, aby zákon zakazoval posielanie pracovných emailov po pracovnej dobe. Aj napriek dôležitosti nesmú nadriadení svojimi emailami obťažovať svojich zamestnancov vo večerných hodinách. Aj keď tento návrh zákona nakoniec neprešiel, niektoré nemecké spoločnosti sa ním napriek tomu riadia. Interný korešpondenčný systém spoločnosti Volkswagen, napríklad neposiela emaily v pracovných dňoch od siedmej večer do siedmej ráno a počas víkendov vôbec nefunguje.

Miesto konskej dávky kávy

„Iba skrátenie pracovnej doby nie je to najlepšie, čo môžeme pre svoje telo urobiť. Aby sme sa cítili skutočne dobre, mal by sa posunúť aj štart od deviatej hodiny rannej na neskôr, – hovorí Paul Kelley, ktorý sa na Oxforde zaoberá problematikou spánku. Odborník sa vyjadril, že spoločnosť trpí kvôli osemhodinovej pracovnej dobe od deviatej do piatej akútnym nedostatkom spánku. Všetko by bolo oveľa lepšie, ak by stačilo ísť do práce na desiatu. Je to oveľa jednoduchšie zmeniť, ako 24-hodinový biorytmus človeka.

Zdroj: Sciencealert