Gruzínsky mních žije už vyše 25 rokov na vrchole horského útesu vo výške 40 metrov

Maxime Qavtaradze žije už vyše dvoch desaťročí v malom bungalove pri kostole, menom Katskhi, ležiacom na vrchole horského útesu asi 10 km od malého baníckeho mesta Čiatura.

Pomocou nie práve najbezpečnejšieho oceľového rebríka sa z kostola môžete dostať za 20 minút, preto sa dnes 61-ročný kňaz púšťa nadol iba dvakrát týždenne, aby sa porozprával s miestnou mládežou. Počas ostatných dní sa o starého mnícha starajú veriaci a pomocou kladky mu nahor posielajú jedlo a vodu.

Maxim mal dávnejšie problémy s alkoholom a za distribúciu drog sedel vo väzbe. To ho zmenilo a rozhodol sa žiť asketickým životom. Ako sa mu však podarilo dostať do tohto obydlia s neskutočnou panorámou?

Schody do neba

Zdroj: Amos Chapple

Experti sa domnievajú, že budova vo výške 40 metrov bola postavená medzi 6. a 8. storočím a má korene v pohanskom náboženstve, kde zrejme slúžila ako symbol plodnosti. Od začiatku 15. storočia bola neobývaná a až do druhej svetovej vojny ostala bez povšimnutia. Vyliezli na ňu až v roku 1944 a v troskách kaplnky našli 600 rokov staré kosti stylitov, ktoré odvtedy uchovávajú.

Stĺpoví mnísi

Zdroj: Amos Chapple

Styliti, boli askéti žijúci v staroveku a stredoveku, ktorí väčšinu svojho života prežili na stĺpoch. Jedným z najradikálnejších bol sýrsky mních Simeon Stĺpnik (cca 388 – 459), ktorý na stĺpoch prežil 37 rokov. Na tom poslednom vysokom 16 metrov zotrval pripevnený neuveriteľných 20 rokov. Neustále sa modlil, pričom svoje telo vystavoval mrazu, vetru, dažďu, slnku a snehovým búrkam. Jedol len raz týždenne. Bola to šošovica varená vo vode. Niekedy zaspal, ale len v nepríjemnej polohe, keďže priestor, ktorý mal k dispozícii nebol väčší ako dva metre štvorcové.

Nečudo preto, že kaplnku stojacu na vrchole horského útesu nazvali po Svätom Simeonovi.

Konečne šťastný

Zdroj: Amos Chapple

Tento odkaz sa snaží napodobniť aj Qavtaradze, samozrejme, v oveľa umiernenejšej forme. Gruzínsky mních v porovnaní so Simeonom, žije v penthouse, ale len málokto z nás by s ním menil a dokázal prežiť v samote bez elektriny či internetu dlhšie ako niekoľko týždňov. Aj keď víkend strávený niekde na stĺpe by mohol mať pre niektorých blahodarné účinky.

„Už odmalička som sníval o tom, že tu raz budem žiť – podobne ako pustovníci v dávnych časoch. Vždy som závidel mníchom, ktorí tu bývali – teraz som jedným z nich a som šťastný,“ uviedol farár.

Zdroj: Amos Chapple

Qavtaradze si vyhliadol túto skalu a povolenie na novú stavbu a rozsiahlu rekonštrukciu dostal v roku 1993. S pomocou príspevkov od známych ľudí i náhodných cestovateľov sa mu podarilo splniť si svoj sen. Rekonštrukcia trvala kvôli zle dostupnému terénu rovných dvanásť rokov. Žiadne termíny ho však netlačili. Každý kus nábytku alebo stavebného materiálu sa musel vytiahnuť pomocou kladky do výšky 12-poschodovej budovy. Prvé dva roky žil a spával mních v jednej starej chladničke, ktorá ho chránila pred nepriaznivým počasím. Zimy bez kúrenia sú tu tvrdé, hlavne v takejto výške na otvorenom priestranstve, kde nie je nič, čo by zachytilo štipľavý vietor.

Ak budete mať cestu do Gruzínska, určite nevynechajte tento kláštor.

Pozrite si galériu