O módnom priemysle, sa u nás veľa nehovorí. Pritom vo svete sa veľa diskutuje o jeho negatívnych dopadoch a o temných stránkach, ktoré so sebou prináša. Hovorí sa tiež o nadbytočnej výrobe, reklame so sexuálnym podtónom, ekologických problémoch pri výrobe, odpadoch, súdnych sporoch. Zoznam je dlhý.

Giganti módneho priemyslu venujú na masívne PR kampane, ktoré majú zlepšiť ich imidž, milióny dolárov. Väčšinou ide o rôzne zbierky, z ktorých sa výťažok venuje na dobročinné účely. Aj napriek týmto snahám, však módny priemysel ostáva jedným z najšpinavších priemyselných odvetví na svete. Týchto päť bodov by pred vami najradšej utajili.

1. Čo nosíte, nie je IN

Zdroj: shutterstock

Kedysi móda preferovala iba dve sezóny: jar/leto a jeseň/zimu. Táto doba je ale už dávno minulosťou. V súčasnosti módny priemysel chrlí až 52 menších sezón ročne. Nové trendy prichádzajú každý týždeň, aby spotrebiteľ kupoval, čo najviac oblečenia, a to tak často, ako to je len možné.

Podľa Elizabeth Cline, ktorá sa tejto téme venuje vo svojej knihe, bola priekopníkom tohto fast-fashion konceptu španielska spoločnosť Zara. Tá do svojich prevádzok dodávala nové trendové oblečenia dvakrát týždenne. V čase, keď písala svoju knihu, už spoločnosti H&M a Forever 21 zabezpečovali dodávky do svojich prevádzok každý deň. Zakaždým s novým trendom. Ďalšia z gigantov módneho priemyslu, britská nadnárodná spoločnosť Topshop, na svojich stránkach zverejňuje až 400 nových štýlov týždenne.

Dizajnéri, ktorí každý týždeň vymýšľajú nové trendy pre tieto spoločnosti, majú za úlohu zámerne navrhovať oblečenia tak, aby ste sa už po týždni cítili, že vaše oblečenie vyšlo z módy.

2. „Zľavy“

Sporiví milovníci módy milujú ten pocit, keď vojdú do predajní typu TJ Maxx alebo Marshall’s a vyjdú odtiaľ s plnými rukami tašiek, v ktorých majú nakúpené oblečenie najznámejších módnych značiek za tretinovú sumu. Nanešťastie tento tovar, nemá s pôvodnou značkou nič spoločné.

„Napriek všeobecnému presvedčeniu, pôvodné oblečenie svetových značiek, sa na pulty „obyčajných“ predajní nedostáva a často sa vyrába v úplne iných fabrikách,“

napísal Jay Hallstein v jednom svojom článku.

Pravda je taká, že makléri fabrík, sa často dohodnú s dizajnérmi renomovaných značiek, aby mohli používať ich štítky na lacných nekvalitných napodobeninách, ktoré sami vyrábajú.

Módny portál Jezebel v jednom svojom článku uviedol, že veľké značky ako J. Crew, Gap alebo Saks' Off 5th, nikdy nepredávajú svoj tovar pod cenu, ani mimo sezóny. Ľudia si tak často kupujú iba lacné napodobeniny.

3. Ťažké kovy a toxické chemikálie

Zdroj: shutterstock

Podľa Centra pre environmentálne zdravie populárne módne reťazce Charlotte Russe, Wet Seal, Forever 21 a mnohé ďalšie, predávajú vo svojich prevádzkach kontaminované peňaženky, opasky a topánky, v ktorých sú niekoľkonásobne prekročené povolené limity chemických škodlivých látok. Toto sa deje aj niekoľko rokov po podpísaní dohody o obmedzení používania ťažkých kovov v produktoch.

Článok v The New York Times tvrdí, že Centrum pre environmentálne zdravie sa zameriava na zníženie obsahu olova v predávaných výrobkoch pre mladé ženy, pretože akumulácia olova v kostiach sa môže uvoľňovať v priebehu tehotenstva, čo môže poškodiť matku aj jej plod.

Zvýšená miera olova sa tiež spája s vyšším výskytom neplodnosti u žien a zvýšeným rizikom infarktu, mŕtvice a vysokého krvného tlaku. Mnoho vedcov súhlasí s tým, že neexistuje žiadna "bezpečná" hladina olova.

Naše oblečenie je však okrem ťažkých kovov kontaminované aj pesticídmi, insekticídmi, formaldehydom a inými známymi karcinogénmi, ktoré obsahuje.

4. Odpad

Zdroj: shutterstock

Giganti módneho priemyslu ako H&M, Zara a Forever 21 sú úplne závislé od svojich spotrebiteľov. Oblečenie teda navrhujú tak, aby vydržalo, čo najmenej.

„Obchody ako H&M vyrábajú stovky miliónov odevov ročne. Na oblečenie umiestnia malú značku a profitujú z predaja obrovského množstva oblečenia,“

uvádza vo svojej knihe Elizabeth Cline.

Prečo by nás to teda malo zaujímať? Pretože priemerný Američan takto vyhodí viac ako 30 kilogramov oblečenia ročne. Nehovoríme o oblečení, ktoré daruje charite alebo second-handom, týchto tridsať kíl putuje priamo na skládky. A keďže veľká časť súčasného oblečenia sa vyrába zo syntetiky a umelých vlákien na ropnej báze, bude trvať desiatky rokov, kým sa rozložia.

„Všetky tieto produkty sú len odpad, smeti. Myslíte si, že v nich zahviezdite na sobotňajšej party a doslova sa vám rozpadnú,“

hovorí Simon Collins, dekan prestížnej dizajnérskej školy Parsons v New Yorku.

5. Ozdoby a flitre sú známkou detskej práce

Podľa knihy Lucy Siegle odhady naznačujú, že 20 až 60 percent produkovaných odevov sú šité doma.

Aj napriek tomu, že existujú stroje, ktoré našívajú rôzne ozdoby a flitre, ktoré vyzerajú ako ručne šité, tieto sú veľmi drahé a musia sa požičiavať. Podľa autorky je len veľmi málo pravdepodobné, že by továrne na odevy v chudobných krajinách investovali do takýchto zariadení, a to hlavne v prípade, že sa tovar vyrába pre fast-fashion siete.

Žijú z ruky do úst, na čele so sprostredkovateľmi a utláčateľmi, ktorí im vyplácajú jedny z najnižších miezd v odevnom priemysle.“

Vďaka svojej investigatívnej práci Siegle zistila, že milióny pracovníkov z najchudobnejších oblastí sveta vo svojich domácnostiach zhrbení šijú a vyšívajú obsahy našich šatníkov. V takýchto chudobných štvrtiach - slumoch, často žije celá rodina v jednej miestnosti.

Pomocou svojich detí potom šijú a ozdobujú naše ošatenie tak rýchlo, ako sa len dá a tak dlho, kým je denné svetlo.