Vitajte v QualityLande!
QualityLand, nová kniha nemeckého autora Marc-Uwe Klinga, ktorý z prísľubov a hrozieb digitálnej prítomnosti vytvoril až zarážajúcu a satirickú verziu budúcnosti.
V QualityLande je všetko prispôsobené optimalizácii života pomocou algoritmov.
Služba QualityPartner vám vyhľadá ideálneho partnera, osobný asistent ukrytý v uchu vás dovedie tam, kam sa potrebujete dostať. A androidi v dronoch vedia, že večer po náročnom dni potrebujete kartón piva, skôr ako naň dostanete chuť.
Ľudia, roboti a algoritmy obývajú spoločný svet, všetko je súčasťou korporácií, každý patrí k istej spoločenskej triede, všetko sa dá vyčísliť. Už vaše meno o vás prezrádza väčšinu z toho, čo je dôležité, a zvyšok sa dozviete z vášho profilu. Nikto už nestojí pred ťažkými rozhodnutiami, veď v QualityLande jestvuje na každú otázku iba jedna odpoveď: ok.
Peter Nezamestnaný je bezvýznamný správca lisu na kovový odpad, ktorého dlhoročná priateľka opustí, len čo ju QualityPad upozorní na lepšie možnosti. Lenže Peter má iné starosti. Azda ako jediný si všimol, že robotickí spoluobčania QualityLandu čelia existenciálnej kríze. Nájde sa dron, ktorý má fóbiu z lietania. Sexrobot s poruchou erekcie. Vojnový robot s posttraumatickou stresovou poruchou. Peter dostane pokyn, aby všetky chybné umelé inteligencie zničil, ale prebudí sa v ňom podozrenie, že v technológii, ktorá všetkých ovláda, je chyba. Možno fatálna. A nielen to. Prečo sa stroje čoraz väčšmi podobajú ľuďom, ale ľudia sú stále viac ako stroje?
Títo roboti sú možno jeho jediní priatelia...
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:
Na knihe QualityLand sa budete baviť. Nájdete v nej veľa paralel so súčasným svetom plným technológií, ktoré nás už dnes ovládajú a diktujú nám život. Výborná vizionárska satira o tom, kam smerujeme a kde sa rútime. Čo nás môže čakať a ako nenápadne sebou necháme manipulovať...
Zdroj:
Ikar
Začítajte sa do novinky QualityLand:
Bozk
Petrovi Nezamestnanému stačilo.
„Nikto,“ zavelí.
„Áno, Peter?“ spýta sa Nikto.
„Už nemám chuť.“
„V poriadku,“ prikývne Nikto.Nikto je Petrov osobný digitálny asistent. Meno mu vybral sám Peter, lebo často má pocit, že sa nemá na koho obrátiť. Nikto mu nepomáha. Nikto ho nepočúva. Nikto sa mu neprihovára. Nikto ho nepozoruje. Nikto zaňho nerobí rozhodnutia. Peter si dokonca navráva, že ho nikto nemá rád. Peter je to, čo sa nazýva WINNER, lebo Nikto je jeho WIN-asistent. WIN, skratka pre What-I-Need, teda To, čo potrebujem, bol kedysi internetový vyhľadávač, do ktorého sa otázky zdĺhavo zadávali hlasovými povelmi, ba predtým dokonca prostredníctvom klávesnice. Dušou je WIN ešte stále vyhľadávač. No netreba už klásť nijaké otázky. WIN vie, čo potrebujeme. Peter sa nemusí namáhať, aby našiel potrebné informácie. Potrebné informácie sa namáhajú, aby našli Petra.
Reštauráciu, v ktorej Peter sedí s priateľmi, zvolil Nikto podľa Petrových záľub. Nikto mu hneď aj objednal burger, ktorý vyhodnotil ako vhodný. Na servítkach sa skvie nápis Najlepšie burgery z recyklovaného mäsa. A predsa Petrovi nechutilo. Možno je to tým, že reštaurácia nemala zodpovedať len Petrovej chuti, ale aj stavu jeho účtu.
„Je neskoro,“ ospravedlní sa priateľom. „Rozlúčim sa s vami.“
Odpoveďou mu je všeobecné šomranie.
Peter má svojich priateľov rád. Našiel mu ich Nikto. No niekedy, sám nevie prečo, sa mu v ich spoločnosti pokazí nálada. Peter odsunie tanier, na ktorom ostalo vyše polovice recyklovaného burgera, a oblečie si bundu. Nikto požiada o účet. Hneď je tu. Čašník nie je tak ako vo väčšine reštaurácií android, ale človek. Stroje toho dnes dokážu mnoho, no odniesť plnú šálku z bodu A do bodu B a nerozliať pritom ešte stále nezvládnu. Okrem toho sú ľudia lacnejší. Nemajú obstarávacie náklady a náklady na údržbu. A v gastronómii ani mzdové náklady. Pracujú za prepitné. Androida za prepitné nekúpite.
„Ako si prajete platiť?“ spýta sa čašník.
„TouchKiss,“ odvetí Peter.
„Samozrejme,“ uistí ho čašník, prstom prechádza po QualityPade, až kým Petrov QualityPad nezavibruje.
Od svojho zavedenia sa TouchKiss ako platobná metóda presadil závratnou rýchlosťou. Vedci z QualityCorpu, koncernu, ktorý ti vylepšuje život, zistili, že pery sú, čo sa týka falšovania, omnoho bezpečnejšie ako odtlačky prsta. Kritici však tvrdia, že o to vonkoncom nejde, v skutočnosti sa QualityCorp len usiluje dosiahnuť silnejšiu citovú väzbu medzi zákazníkom a produktom. Ak je to naozaj tak, prinajmenšom v Petrovom prípade to nefunguje. Chladne vlepí svojmu QualityPadu ľahostajný bozk. Ďalším bozkom pridá zvyčajné tridsaťdvapercentné prepitné. Po ôsmich sekundách sa QualityPad prepne do pohotovostného režimu a displej stmavne. Na Petra hlúpo zíza jeho tmavý zrkadlový odraz. Nenápadná biela tvár. Nie škaredá, ale nenápadná. Taká nenápadná, až sa Petrovi občas zdá, že si samého seba s niekým mýli. Potom sa mu marí, že naňho z displeja upiera pohľad ktosi neznámy. Tak ako teraz.
Pred vchodom ho už čaká auto s automatickým riadením. Privolal ho Nikto.
„Dobrý večer, Peter,“ privíta ho auto. „Pôjdete domov?“
„Áno,“ pritaká Peter a nastúpi.
Auto sa nepýta na cestu ani na adresu a vyštartuje. Poznajú sa. Prinajmenšom auto pozná Petra. Meno auta vidí Peter na displeji. Volá sa Carl.
„Dnes je ale pekne, však?“ ozve sa auto.
„Vypnúť spoločenskú konverzáciu,“ odpovie Peter.
„Pustím vám teda na cestu niekoľko najväčších letných hitov,“ dodá auto a zapne hudbu.
Peter počúva letné hity už dvadsaťtri rokov. Po celý svoj život.
„Prosím ťa, vypni to,“ nariadi.
„Veľmi rád,“ uistí ho auto. „Priznám sa, že hudobný vkus máme rozdielny.“
„Naozaj?“ spozornie Peter. „Čo sa ti teda páči?“
„No, keď cestujem sám, počúvam zvyčajne industriál,“ odpovie auto.
„Skúsme to.“
Pieseň, ktorá hneď nato zaduní z reproduktorov, sa dobre hodí k Petrovej zlej nálade.
„Hudba je celkom fajn,“ oznámi Carlovi po chvíli. „Ale mohol by si si, prosím ťa, prestať pospevovať?“
„Aha, pravdaže,“ ospravedlňuje sa auto. „Prepáčte. Dal som sa strhnúť rytmom.“
Peter sa natiahne. Auto je priestranné a útulné. Peter si totiž dopraje paušál na mobilitu a ten mu zabezpečuje kategóriu auta, ktorú si v skutočnosti nemôže dovoliť. Jeden z priateľov si dnes z Petra uťahoval, že prechádza krízou mladého veku. Ten priateľ sa tváril, akoby si Peter auto kúpil! A pritom vlastné vozidlo majú len boháči, chudáci a pasáci. Všetci ostatní si vyberajú z obrovskej ponuky áut s automatickým riadením, akou sa pýšia spoločnosti pre mobilitu. „Na autách s automatickým riadením je najlepšie to,“ hovorieval Petrov otec, „že netreba hľadať parkovacie miesto.“ Len čo sa doveziete do cieľa, stačí vystúpiť. Auto ide ďalej a robí to, čo robia autá, keď si myslia, že ich nikto nepozoruje. Najskôr sa niekde strieskajú.
Carl zrazu prudko zabrzdí. Stoja na kraji cesty neďaleko veľkej križovatky.
„Prepáčte,“ vysvetlí auto. „Ale nové bezpečnostné smernice zaradili vašu štvrť medzi tie, ktoré sú pre automatické autá mojej kategórie príliš nebezpečné. Zaiste pochopíte, že vás musím požiadať, aby ste tu vystúpili.“
„Čo?“ opatrne volí Peter slová.
„To vám predsa musí byť známe,“ pokračuje Carl. „Pred päťdesiatjeden celých dvoma desatinami minúty vám vaša spoločnosť pre mobilitu poslala najnovšie všeobecné obchodné podmienky. Neprečítali ste si zmluvu?“
Peter mlčí.
„V každom prípade ste s nimi súhlasili,“ upozorní ho auto. „Určite vás však poteší, že pre vaše pohodlie som zastavil na mieste, ktoré vám pri zachovaní vašej priemernej rýchlosti umožňuje dôjsť domov peši len o dvadsaťpäť celých šesť desatín minúty.“
„Super,“ vzdychne si Peter. „Fakt super.“
„Mysleli ste to ironicky?“ spýta sa auto. „Musím sa priznať, že detektor irónie mi často hapruje.“
„Neverím.“
„Teraz to bolo ironicky, však?“ ozve sa auto znovu. „Takže ani prejav radosti pred chvíľou ste zrejme nemysleli vážne. Nemáte chuť trochu sa prejsť? Ak chcete, môžem vám zavolať auto nižšej kategórie, ktoré zodpovedá novému hodnoteniu vašej štvrte. Takéto auto by dorazilo za šesť celých štyri desatiny minúty.“
„Prečo sa hodnotenie zmenilo?“