Túžba po vysnívanom živote nezomiera
Nikto si nevyberá do akej rodiny a do akého prostredia sa narodí. Dieťa rastie, spoznáva svet navôkol a ako vzor mu slúži to, čo vidí v bezprostrednej blízkosti. Až v neskoršom veku začne uvažovať, či je možné každodenné rutiny rodičov, susedov, okolia zmeniť a robiť inak... Odvaha prelomiť začarovaný kruh osudu na seba vie nechať čakať. Zaužívané hranice všednosti je predsa len ťažké prekročiť, no vnútorné predurčenie nám často nedá ani spávať, kým nedosiahneme vytúžený cieľ.
Aj skutočný príbeh Samry je toho dôkazom. Odmalička túžila po vysokoškolskom štúdiu, po vnútornom, ale aj spoločenskom obohatení vlastnej kultúry. V Pakistane, ktorý sa stal jej druhou domovinou, ešte stále nie je vzdelanie žien ani zďaleka takou samozrejmosťou ako v západnom svete, a preto zaň bola ochotná bojovať a dosiahnuť ho aj napriek ťažkostiam. Najväčšia neprávosť na ňu pritom iba čakala. V sedemnástich ju rodina postavila pred hotovú vec: sobáš z donútenia so starším, a hlavne neznámym človekom. Všetky jej sny sa v okamihu zrútili a nahradila ich nežiaduca, no neodvrátiteľná realita. Povedala zbohom súrodencom, rodičom a priateľom. Študentské časy vymenila za manželstvo s prísľubom žiarivej budúcnosti za „veľkou mlákou“, v Kanade. Rodina budúceho manžela sa zaviazala jej so štúdiom pomôcť. Po príchode do cudziny však utŕžila ďalšiu ranu osudu. Dvere domu sa jej zavreli pred očami a jeho steny sa pre ňu stali väzením. Okúsila príchuť falošného prísľubu zdanlivo šťastného života. Jej svetom sa stala kuchyňa, poruke svokre a po vôli násilníckemu manželovi. Stala sa z nej dobrá manželka. Nič viac, nič menej.
Samra sa však odmietla vzdať svojej celoživotnej túžby, ktorá ju nakoniec dohnala k zosnovaniu plánu ako sa vymaniť z krutého područia manželstva a objaviť stratenú vnútornú silu a vôľu zmeniť svoje bezútešné smerovanie. Trvalo dlhé roky, kým sa jej podarilo úplne odrezať od minulosti a vykročiť do nového života so vztýčenou hlavou. Príbeh je inšpiráciou pre všetky ženy zúfalo hľadajúce stratený vnútorný hlas, ktorý im bol neprávom vzatý dlhoročnou tyraniou vo vzťahu, spoločnosťou, alebo inými okolnosťami.
Zdroj:
Ikar
Ukážka z knihy:
Dievča, ktoré dostalo pochvalu za to, že vrazilo chalanovi, dievča, ktoré sa len pred pár mesiacmi samo vybralo autobusom do Abú Zabí na nákupy, dievča, ktoré sa so stredoškolskými učiteľmi radilo o vysokej škole a o štipendiách, zrazu sedelo osamote v dome starého otca a čakalo na sobáš s neznámym človekom. Pripadalo mi to ako zlý sen.
Večer po mojej oslave méhndí Ahmadovi rodičia usporiadali večierok pre moju rodinu. Nechali ma samu u starkého. Pozerala som telku a driemala na pohovke. Bola som vyčerpaná. Ešte som nespala, keď sa neskoro v noci vrátili z oslavy s obrovským kufrom.
„Svadobné šaty. Poď sa pozrieť,“ zakričala na mňa mama.
Všetci sme sa natlačili do izby. Mama položila kufor na posteľ a otvorila ho. Ležali v ňom dlhé tmavočervené šaty so zlatými ozdobami a zlatou výšivkou. Z tašky po jednom vyberala jagavé zlaté šperky – náramky, náušnice, retiazku tikká na čelo. Sestry tlieskali a nadchýnali sa krásou svadobných ozdôb.
No mne v tej chvíli chodila po rozume posledná slohová práca. Dopísala som ju krátko pred zásnubami. Bol to opis mladej ženy. Sedela na posteli zahalená do červenej a zlatej. Ruky jej pokrývali náramky podobné plazom. Hady sa odrazu dali do pohybu. Obkrúcali sa a kĺzali. Po rukách sa doplazili až ku krku a pomaly ju uškrtili.
Akoby som to tušila. S plačom som vybehla z izby.
* * *
Svadba sa konala o niekoľko dní. Večer pred obradom sa ma zmocnila úzkosť, cítila som sa pod psa. Hneď po večeri som sa utiahla do izby a vyšla na balkón. Sestry a sesternice prišli za mnou, no odohnala som ich. Chcela som byť sama.
Prihovorila som sa Alahovi. Modlila som sa, aby ma Ahmad ctil a podporoval v tom, čo som si vysnívala. Povedala som mu, že sa naňho spolieham a dúfam, že dohliadne, aby naše manželstvo fungovalo. Vkladala som sa do Božích rúk, ale oči mi behali po špirálovitom kovaní podo mnou. Dalo by sa po ňom zliezť? Mala by som zhrabnúť tých pár drobných, čo mám, a utiecť? Ktosi na ulici na mňa zapískal. Odstúpila som od zábradlia. Ak by som bola v Ruwaise, už by som liezla dolu, lenže Pakistan ma desil.
Vrátila som sa do izby a zaliezla do postele. Pomyslela som si na zmarený útek a znova sa rozplakala. Premýšľala som, že zájdem za rodičmi a poprosím ich, aby ma vzali domov. Prebdela a preplakala som celú noc.
Než sa závesmi predrali dnu prvé slnečné lúče, z vankúša bola zmáčaná húžva. Vytackala som sa z postele a pozrela do zrkadla. Oči som mala opuchnuté a červené ako hena z méhndí vzorov na rukách. Načiahla som sa za zeleno-žltými šatami. Od méhndí sa mi stali uniformou. Budem ich mať oblečené až do obeda, než sa podpíšu všetky dokumenty k sobášu. Potom ma naženú do salóna krásy, kde ma učešú a nalíčia, aby ma napokon zahalil červený šifón.
Obliekla som sa a zvalila sa na posteľ. V duši som mala prázdno. Rezignovala som. Obavy ani plač nič nevyriešili. Odovzdala som sa osudu.
Úryvok z knihy si môžete vypočuť TU. Číta Judita Hansman.
O autorke:
Samra Zafar je medzinárodne uznávaná rečníčka a autorka bestsellera Dobrá manželka – Na úteku od života, ktorý som si nevybrala. V pamätiach približuje svoj osud detskej nevesty a obete domáceho násilia. Trpká osobná skúsenosť v nej prebudila myšlienku pomáhať ostatným. Stala sa známou aktivistkou za ľudské práva. Angažuje sa v pomoci obetiam násilia a je zakladateľkou neziskovej organizácie Brave Beginnings. Od roku 2016 je členkou správnej rady Torontskej univerzity. S dvomi dcérami žije v Mississauge.