Mysleli si, že sú v bezpečí. Bol to omyl
Zavraždená prostitútka a opustené dieťa. Dva nálezy počas jednej zimnej noci, ktoré odštartujú ďalšie náročné vyšetrovanie detektívky Kim Stonovej. Ďalšie, ktoré ju prinúti čeliť traumám z detstva.
Je tu siedmy diel bestsellerovej série s názvom Polámané kosti.
V krátkom čase sa nájdu aj mŕtvoly iných troch dievčat, ktoré poskytovali sexuálne služby na ulici. Úroveň násilia pri každej vražde stúpa. Kim a jej kolegovia pochopia, že prvé úmrtie nebolo iba náhodným útokom, ale dielom zvráteného sériového vraha vykorisťujúceho bezbranné duše.
Popritom stále pátrajú po žene, ktorá nechala na policajnej stanici bábätko. Skutok sprvu považujú za prejav číreho zúfalstva, no v skutočnosti má oveľa brutálnejšie pozadie. Prípady zavedú detektívku do sveta zneužívania ľudí a novodobého otrokárstva. Kim sa pritom musí vyrovnávať s vlastnou minulosťou a odkrývanie šokujúcich tajomstiev ju takmer stojí život.
Polámané kosti sú príbeh o zneužívaní ľudí, o novodobom otrokárstve. O tajomstvách a neraz traumách z nášho detstva.
Angela Marsonsová je britská autorka. Narodila sa v priemyselnej oblasti Black Country v strednom Anglicku. Literárnu dráhu začala písaním poviedok a účasťou na rôznych súťažiach. Trilery s ústrednou postavou detektívky Kim Stonovej Tichý výkrik, Diabolské hry, Zmiznuté dievčatá, Hra na smrť, Krvavé stopy a Mŕtve duše zaznamenali vo svete fenomenálny úspech. Angela je jednou z najčítanejších autoriek kriminálnych románov súčasnosti a jej knihy sa dlhodobo držia na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov bestsellerov.
Zdroj:
Ikar
Začítajte sa do novinky Polámané kosti:
Z nákladného auta nás vypustili nasledujúci deň skoro ráno. Boli sme v Anglicku. Na diaľničnej čerpacej stanici mi vysoký holohlavý chlap skontroloval meno a ukázal na bielu dodávku. Otvorili sme dvere a vliezli dnu. Páchol tam telesný pot, no schúlili sme sa do kúta. Okrem nás sa doň natlačilo ďalších šestnásť ľudí. Nikto nepovedal ani slovo.
Dopredu nastúpili dvaja muži a auto sa pohlo preč od pobrežia. Každý kilometer znamenal prísľub, že nás nesledujú. Neopúšťala ma predstava, že smerujeme do srdca krajiny. Diaľka znamenala bezpečie. Nádej na lepšiu budúcnosť. Náš spoločný život v novej krajine.
Strach z Rumunska mi ostal visieť na šatách, no aspoň sa mi ľahšie dýchalo. Viem, bolo to riziko a nikdy mi neodpustíš moje rozhodnutie. Nemohli sme však ostať v Rumunsku.
Dodávka pokračovala v ceste aj cez noc, dvere sa otvorili až na svitaní. Po toľkých hodinách temnoty ťa oslepilo svetlo. Potešila ma predstava, že je to posledná zastávka a dostaneme byt aj prácu, čo mi predtým sľúbili. Miesto, ktoré budeme nazývať domovom. Bolo mi jasné, že to nebude nijaký palác, no s tebou po boku by mi stačilo čokoľvek. Dodávka zastala za supermarketom. Povedali nám, aby sme všetci vystúpili a postavili sa do radu. Traja muži si nás poobzerali, jeden fajčil veľkú hrubú cigaru. Vystrčil ruku ako prvý. Chlapa, na ktorého ukázal, vytiahli jeho kumpáni z radu. Aj druhý muž si vybral a situácia sa zopakovala. Potom bol na rade tretí. Každý, na koho ukázali, skončil mimo radu, až sme ostali iba my a ten chlap s tučnou cigarou. Zhlboka si vzdychol a kývol na šoféra dodávky. Odtisol ma k najvzdialenejšej skupine. Všetci štyria sa napokon stiahli do dodávky a my sme ticho čakali.
Hovorili tlmene, iba sem-tam bolo počuť nejaké slovo. Rozhodovali sa, kam pôjdeme bývať a akú prácu dostaneme? Škoda, že sa s nami neporozprávali o našich schopnostiach alebo predošlých zamestnaniach. To moje bolo zubné lekárstvo. Ordináciu mi vzali, no kvalifikácia ostala. Možno im to Ralph povedal.
Muži sa vrátili v dobrej nálade. Šofér dodávky si potľapkal po zadnom vrecku na nohaviciach a nastúpil do auta. Chlap s cigaretou si nás s úsmevom premeral.
„Beriete nás do nového domova?“ vykĺzlo mi odvážne.
Chlap sa zasmial, nikto sa však k nemu nepridal. „Prosím, povedzte mi, čo sa deje?“
Cristine kypela krv v žilách od zlosti. Preložila mužovu odpoveď a napísala ju rozochvenou rukou.
„Práve ťa predali. Odteraz mi patríš.“