Skúsený autor Juraj Červenák uzatvára v tomto spletitom románe o najkrvavejšej vojne, aká sa kedy odohrala na území dnešného Slovenska, príbeh viacerých postáv z obľúbenej epickej ságy. Vyše 500 stranový román Hradba západu ponúka všetko, čo očakávate od červenákových fantasy príbehov.

Geniálne prelínanie skutočných udalostí a fikcie, k tomu dostatočne krvavé a drsné scény pre milovníkov akcie i dobrodružstva. A sympatický hrdina Kornel Báthory, nadaný šermiar, básnik aj rytier.

Uhorské vojsko utrpelo drvivú porážku pri Parkáne. Hordy osmanských bojovníkov pod vedením samotného veľkovezíra prekročili Dunaj a obkľúčili pevnosť Újvár – Nové Zámky. Tú v kresťanskom svete nazývajú Hradba západu a vedia, že ak padne, bude ohrozená celá ríša. Obrancovia sú odhodlaní bojovať do posledného dychu, no čelia mnohonásobnej presile.

Na múroch otriasajúcich sa pod tureckou delostreľbou stojí aj kapitán Kornel Báthory. Viac než o pevnosť sa však obáva o osud svojho syna Michala, priateľa Voronina a milovanej Juliany. Tí sa stratili kdesi v kraji zachvátenom nepriateľským drancovaním. Navyše ich stopu zachytila obávaná barónka Rónayová prezývaná Vlčica.

Zdroj: Ikar

Zopár ich zabili, najmä hlupákov, čo sa postavili na odpor. Ostatných rozprášili po lese alebo nahnali do blízkej rieky. Rehotali sa ako pomätení, keď prúd podrazil mladej žene nohy a vyšklbol jej z náručia dieťa, hádam polročné, a ostatní utečenci sa za ním hádzali a pokúšali sa ho chytiť, pričom sami padali do vody, špliechali na všetky strany, zadúšali sa a bedákali o zmilovanie.
Nadarmo. Dieťa zmizlo pod hladinou a viac sa neukázalo...

Výborne, miestami až filmovo napísané scény, ktoré vás vtiahnu do deja. Pridajte k tomu mystické záležitosti a dostávate sa na iný level. Navyše celý príbeh odsýpa, má minimum hluchých miest, pretože sám Červenák má rád akciu a dynamiku.

„Je pravda, že opisy sa snažím maximálne zhutniť, prípadne vybrať z charakteristiky opisovaného miesta či postavy to najvýstižnejšie. Netreba opisovať každú súčasť odevu, ako to robieval Karl May, pol strany na jedného zálesák,“ vysvetľuje Juraj Červenák v rozhovore pre LepšíDeň.sk. „Stačí v jednej vete zhrnúť to najdôležitejšie a ďalšie detaily pridávať postupne, akoby medzi rečou. Najlepšie je opis zahrnúť do dialógu, ale tam si treba dávať pozor, aby to neznelo ako prednáška turistického sprievodcu.“

Zdroj: IKAR