Krutý lekárnik z tábora smrti
Autorka knihy Patricia Posnerová opisuje, ako britské a americké vojská po vojne Capesia zatkli a prepustili, pričom sčasti vychádza z doteraz utajovaných dokumentov.
Odhaľuje, do akej desivej hĺbky môže klesnúť obyčajný človek, ak ho nezadrží svedomie či zmysel pre morálku. Poskytuje aj fascinujúci pohľad na diabolský pakt medzi nacistami a veľkým biznisom.
Odkrýva napríklad, ako Farben - najväčší nemecký priemyselný konglomerát a materská spoločnosť Bayeru -, dodávala do Auschwitzu lieky, testovala ich na väzňoch a postavila koncentračný tábor, kde ľudia vykonávali otrockú prácu, až kým nezomreli.
Zdroj:
IKAR
Kniha Lekárnik z Auschwitzu je príbeh vraždenia a chamtivosti, ktorého korene siahajú do temnôt holokaustu. Rozprávajú ho nacistickí prisluhovači a priemyselníci, z ktorých sa stali vojnoví zločinci, ale aj agenti spravodajských služieb, zanietení prokurátori, nebojácni väzni, čo prežili pobyt v koncentračnom tábore, lovci nacistov.
Je to príbeh vzdelaného muža, ktorý vyštudoval za farmaceuta a stal sa všeobecne obľúbeným obchodným zástupcom spoločností I. G. Farben a Bayer. Pred druhou svetovou vojnou sa vo svojom rodnom Rumunsku poznal a aj spoločensky stýkal s mnohými Židmi.
Ten istý človek neskôr stál po boku auschwitzského Anjela smrti a neváhal poslať na okamžitú smrť v plynových komorách aj poniektorých svojich známych z mierových čias, aj mladé židovské dvojčatá. A takisto zabezpečoval skladovanie nacistických zásob smrtiacej látky s obchodnou značkou Cyklón B a vydával lekárom látky, pomocou ktorých uskutočňovali svoje príšerné a smrtiace pokusy na tehotných ženách a deťoch.
Z chamtivosti prehľadával telesné pozostatky zavraždených Židov, v ktorých pátral po zlatých plombách, a odnášal si ťažké kufre so zlatom vytrhnutým z úst tisícov obetí.
„Patricia Posnerová urobila veľa pre to, aby ďalšie generácie pochopili, že cesta, ktorú si zvolil Capesius a jemu podobní, ich priviedla priamo k bráne pekiel – a za ňu,“
povedal rabín Abraham Cooper, spoluzakladateľ Centra Simona Wiesenthala.
Patricia Posnerová spolupracovala na dvanástich knihách z oblasti literatúry faktu vrátane životopisu Dr. Josefa Mengeleho Mengele – The Complete Story, zbierky rozhovorov s deťmi nacistických zločincov z roku 1991 Hitler’s Children, či najnovšieho titulu o finančných dejinách rímskokatolíckej cirkvi God’s Bankers.
Jej práce sa objavujú aj v denníku Miami Herald či internetových časopisoch The Daily Beast a Salon.
Začítajte sa do knihy Lekárnik z Auschwitzu:
Cez barak 14 tábora F, ktorému väzni vraveli „Mengeleho zoo“, prešlo dovedna asi 5-tisíc dvojčiat, mnohé z nich boli ešte deti. Uskutočňoval tam najpríšernejšie lekárske pokusy celej vojny. Mengele, podobne ako ostatní lekári SS, mal k dispozícii prakticky neobmedzené zdroje ľudských „laboratórnych potkanov“. Jeho zámerom bolo odhaliť tajomstvo rodenia dvojčiat, aby každá dobrá árijská matka mohla priviesť na svet dve deti a tak rýchlejšie nahradiť Nemcov, ktorí zahynuli vo vojne. Zaujímal sa aj o možnosť premeny „nižších rás“ s cieľom dosiahnuť, aby sa Rómovia a Židia väčšmi podobali na Árijcov. Tešil sa každej medicínskej teórii, ktorá dráždila jeho zvedavosť, bez ohľadu na vratkosť jej vedeckých východísk či na ukrutnosť a smrteľné dôsledky jej metód.
Raz do jednej z jeho laboratórnych miestností priviedli väzenkyňu Veru Kriegelovú. Ohromene hľadela na stenu pokrytú ľudskými očnými guľami. „Boli prišpendlené ako motýle,“ spomínala po čase. „Zazdalo sa mi, že som mŕtva a dostala som sa do pekla.“ Mengele neskôr tie oči poslal svojmu školiteľovi von Verschuerovi, aby jeden z jeho berlínskych výskumníkov mohol dokončiť prácu na tému, či možno očný pigment považovať za smerodajný biologický rasový znak.
V prvý deň svojho pobytu v tábore Capesius ešte netušil, že mnohé z tamojších lekárskych experimentov financuje jeho predvojnový zamestnávateľ I. G. Farben/Bayer. Nevedel ani to, že konglomerát zarába veľké peniaze na priekopníckom využití smrtiacich účinkov Cyklónu B v auschwitzských plynových komorách. Už niekoľko desaťročí pred tým, ako sa vôbec začalo hovoriť o tábore Auschwitz, I. G. Farben odkúpila kontrolný balík akcií firmy, ktorá vlastnila patent na tento pesticíd na báze kyanidu. Hlavná zodpovednosť za predaj a distribúciu tejto látky prešla pod spoločnosť Bayer. V Auschwitzi ju pôvodne používali na dezinfekciu väzenských barakov a odevov, no asi osemnásť mesiacov pred Capesiovým nástupom do služby v tábore jej pripadla významnejšia a smrtonosnejšia úloha. V januári 1943 sa totiž na berlínskom predmestí Wannsee zišla konferencia, kde sa vrcholní funkcionári SS a predstavitelia ministerstiev Tretej ríše dohodli na koordinácii „konečného riešenia židovskej otázky“. Bolo to potom, ako nacisti upustili od všetkých plánov na vyhnanie Židov z Európy a ich presídlenie do iných častí sveta. Šéf SS Himmler si do Berlína zavolal veliteľa tábora a informoval ho, že führer vydal rozkaz na ich úplné vyhladenie. Krátko po konferencii vo Wannsee Hitler predniesol jeden zo svojich najotrasnejších prejavov o osude európskych Židov, v ktorom frenetickým tónom vyhlásil: „Židia budú prinajmenšom na tisíc rokov vyhladení!“
Už dovtedy stihli mobilné popravné jednotky Einsatzgruppen vyvraždiť vyše milióna Židov najmä na území Poľska, Ukrajiny a Ruska. V tábore pri Chełmne (nemecký názov Kulmhof) na severozápad od Varšavy začali v septembri 1941 usmrcovať Židov oxidom uhoľnatým vháňaným do špeciálne skonštruovaných skriňových vozidiel. Na tento plyn sa nacisti v prvej fáze spoliehali aj v ďalších táboroch smrti v Poľsku, akými boli Treblinka, Belzec či Sobibor, kde ho do vzduchotesne uzavretých miestností vháňali zvyčajne pomocou naftových motorov. Auschwitz však spôsob masového vraždenia zdokonalil. Veliteľ Höss a jeho personál sa po intenzívnom experimentovaní rozhodli pre Cyklón B, ktorého lacné modrosivé granuly sa po kontakte so vzduchom menili na smrteľný plyn. Prvú plne funkčnú plynovú komoru v Auschwitzi uviedli do prevádzky v marci 1942, iba mesiac po spomínanom Hitlerovom prejave, v ktorom sa zaviazal zlikvidovať všetkých európskych Židov.
Držiteľom patentov na chemické zloženie Cyklónu B bola nemecká spoločnosť Degesch (Deutsche Gesellschaft für Schädlingsbekämpfung – Nemecká spoločnosť na boj proti škodcom). Koncern I. G. Farben vlastnil 42,5 percenta tejto spoločnosti a ovládal jej radu riaditeľov. V priebehu vojny bol predsedom predstavenstva Degeschu jeden z riaditeľov I. G. Farben. Degesch vlastnil aj samostatný patent na očné dráždidlo, ktoré sa pridávalo do Cyklónu B s cieľom upozorniť ľudí na prítomnosť tohto inak bezfarebného toxického plynu.