Potravinové doplnky by nám mali zaistiť pevnejšie zdravie. Ľudia na ne míňajú ťažké peniaze, ale ich skutočný prínos je silno problematický. Pomáhajú len málokedy, väčšinou sú bez efektu a niekedy môžu dokonca škodiť.

Reklamy, takpovediac odborné články, rozhovory s nutričnými špecialistami - to je len úzky výsek zo širokého záberu, z ktorého sa na nás valia všemožné odporúčania najrôznejších vitamínov, minerálov a ďalších látok obsiahnutých v tom či onom potravinovom doplnku. Sľubujú, že keď budeme pravidelne hltať to či ono, budeme zdravší a dožijeme sa v spokojnosti vyššieho veku.

Hovorí sa, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Koľko je pravdy na tvrdení o prospešnosti potravinových doplnkov? Podľa najnovšej rozsiahlej štúdie tímu Erin Donnelly Michos z Johns Hopkins University School od Medicine publikovaná v lekárskom časopise Annals of Internal Medicine je to naozaj len štipka.

Vedkyňa a jej spolupracovníci preverili 24 rôznych zásahov do zloženia stravy podchytených vo výsledkoch 277 klinických štúdiách a hodnotili v nich výsledný efekt užívania potravinových doplnkov na kardiovaskulárne choroby a dĺžku života. Celkovo mali vedci k dispozícii dáta o bezmála milióne ľudí z rôznych kútov sveta.

Vedci hodnotili účinky potravinových doplnkov obsahujúcich antioxidanty, betakarotén, vitamíny B v komplexe, samostatne užívané vitamíny B3 alebo B6, selén, vitamín A, vitamín C, vitamín E, vitamín D, vápnik, vápnik v kombinácii s vitamínom D, kyselinu listovú, železo a omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny vrátane užívania ich hlavných zdrojov rybieho tuku.

Z diét hodnotili mediteránnu diétu, redukovaný príjem živočíšnych nasýtených tukov (diétu s obmedzeným príjmom tukov v mäse a mlieku), diétu s náhradou nasýtených tukov nenasýtenými tukmi či cukrami, diétu s celkovým znížením príjmu tukov, znížený príjem kuchynskej soli u zdravých ľudí a u ľudí s vysokým krvným tlakom, diétu so zvýšeným príjmom rôznych nenasýtených mastných kyselín v orechoch, semenách a rastlinných olejov.

Pochybné efekty

Efekty potravinových doplnkov a diét neboli nijako presvedčivé. Pokiaľ zdraví ľudia znížili príjem soli, znížili si riziko kardiovaskulárnych chorôb o 10 percent. U ľudí s hypertenziou ale diéta so zníženým obsahom kuchynskej soli znížila riziko kardiovaskulárnych chorôb o tretinu.

Diéta s prídavkom kyseliny listovej znižovala riziko kardiovaskulárnych chorôb o pätinu, ale tento pozitívny efekt bol patrný predovšetkým u obyvateľov Číny, ktorí majú v strave kyseliny listovej chronický nedostatok. Obyvateľom Západu potravinové doplnky s kyselinou listovou zdravie nevylepšili.

Nenasýtené mastné kyseliny mali na zdravie srdca a obehového systému len minimálny pozitívny efekt. Ostatné potravinové doplnky a diéty nemali na kardiovaskulárne choroby a dĺžku života žiaden vplyv. Naopak, užívanie vápnika v kombinácii s vitamínom D mierne zvyšovalo riziko mozgových cievnych príhod.

"Ľudia by sa mali sústrediť na to, aby získavali potrebné látky zo zdravého jedálnička, pretože je k dispozícii stále viac dôkazov o tom, že väčšina zdravých ľudí potravinové doplnky vôbec nepotrebuje," zhrnula výsledky tejto "inventúry" Erin Donnelly Michos.

Rozsah užívania potravinových doplnkov nie je zanedbateľný. V Spojených štátoch užíva aspoň jeden vitamín či inú látku vo forme potravinového doplnku denne polovica dospelých obyvateľov. Celkový obrat v obchode s potravinovými doplnkami tam dosahuje ročne 31 miliárd dolárov.

Zdroj: CNC