Výdatné raňajky patria prinajmenšom polstoročie k pilierom zdravej výživy. Lenže ľudia po celé tisícročia nezačínali deň tým, že si napchali bruchá a vyrazili za obživou. Súčasné výskumy nedokazujú, že by výdatné raňajky pomáhali chudnúť.

Raňajky zjedz celé, o obed sa rozdeľ s priateľom a večeru nechaj nepriateľovi. Koľkokrát sme to počuli? A tak niet divu, že tomu veríme. Našou falošnou vierou v zázračný účinok raňajok by mala od základov zatriasť nová štúdia austrálskeho tímu vedeného Flaviou Cucuttini z Monash University v Melbourne publikovaná v poprednom lekárskom časopise BMJ.

Austrálčania dali dokopy výsledky štúdií, ktoré skúmali vplyv vynechaných raňajok na telesnú hmotnosť a celkový denný príjem energie. Z takto získaných dát nevyplýva ani v najmenšom, že by vynechávanie raňajok viedlo k priberaniu. Flavia Cucuttini a jej kolegovia tak došli k rovnakým záverom, aké publikovali pred troma rokmi britskí vedci pod vedením Dylana Thomsona z University of Bath.

Austrálska a britská štúdia nielen potvrdili negatívne dopady vynechaných raňajok, ale prinášajú aj úplne opačné svedectvo. Pokiaľ vynecháme raňajky, môžeme sa zbaviť nadbytočných kilogramov. Britská štúdia ale vo svojej dobe úplne zapadla a odborníci ani verejnosť jej nevenovali prakticky žiadnu pozornosť. Ani austrálska štúdia neláme rekordy v sledovanosti.

Zdroj: Unsplash

​Ako jedli predkovia

Dietológovia nám ordinujú pravidelný prísun potravy, aj keď neoddeliteľnou súčasťou života našich predkov bolo občasné hladovanie kompenzované výdatnou konzumáciou potravy, napríklad po úspešnom love. Náš organizmus je na také výkyvy stále ešte veľmi dobre adaptovaný.

Nové výskumy napríklad dokazujú, že krátke pôsty prospievajú našim črevným baktériám a ich prostredníctvom aj nám. Skladba črevných baktérií spolurozhoduje o sklonoch k obezite a premieta sa aj do ďalších telesných funkcií vrátane imunitného systému.

Človek sa vyvíjal tisícročia za podmienok, ktoré raňajkám nepriali. Svedčí o tom životný štýl posledných lovcov a zberačov na tejto planéte. Napríklad tanzánski Hadzovia neraňajkujú. Pre také ranné jedlo vo svojom jazyku ani nemajú slovo. Muži vyrážajú ráno na lov s prázdnym žalúdkom a tiež ženy sa vydávajú zbierať ovocie nalačno.

Ženy si počas dňa sem-tam strčia do úst nejakú bobuľu. Muži vyberajú hniezda divokých včiel, a tak sa ich veľmi neskoré raňajky často skladajú práve z medu. Ilúziami o nutnosti pravidelnej konzumácie potravy Hadzovia rozhodne netrpia. Hlavné denné jedlo ich čaká až večer po návrate do tábora, kedy sa konzumuje to, čo muži ulovili a ženy nazbierali.

Aj keď Hadzovia zostanú cez deň v tábore, nenapchávajú sa hneď, keď vstanú. Kúsok medu alebo trochu kaše z plodov baobabov väčšinou nejedia pred desiatou dopoludnia. To je minimálne pätnásť hodín po večernom jedle. Hadzovia tak stavajú na hlavu všetky odporúčania dietológov, a napriek tomu nie sú tlstí a netrpia civilizačnými chorobami.

Zdroj: Unsplash

​Prečo sa vedci tak dlho mýlili?

Odborníci na výživu vychádzali z predstavy, že väčší počet jedál v menších porciách nás udrží celý deň v pohode, pretože nás uchráni pred škŕkaním v bruchu. Domnievali sa, že pokiaľ by sme sa napchali popoludní a večer, zavaríme si na zdravotné problémy, pretože v tom čase nám krvou kolujú najvyššie hladiny krvného cukru glukózy, inzulínu a úroveň metabolizmu je znížená.

Tento mylný predpoklad sa opieral o niekoľko štúdií urobených na laboratórnych potkanoch a niekoľko krátkodobých štúdií s ľudskými dobrovoľníkmi.

O škodlivosti vynechávaných raňajok vedci usudzovali tiež zo štúdií, ktoré ukazovali, že ľudia vynechávajúci niektoré z denných jedál bývajú tlstejší. Efekt vynechávaných jedál je ale obvykle sledovaný na obéznych dobrovoľníkoch, ktorí často skúšajú najrôznejšie diéty.

Väčšinou to nevydržia a napchajú sa všetkým, čo si počas diéty odopierali. Následne trpia výčitkami svedomia a majú tendenciu vynechávať niektoré jedlá, aby sa za prehrešok proti diéte potrestali a kompenzovali ho. Hlavnou príčinou obezity ale nie je vynechávanie niektorých jedál, ale celkovo nezdravá skladba jedálničku a nízka fyzická aktivita.

Silným argumentom pre výdatné raňajky predovšetkým u detí, je viera, že energia z raňajok je nutná na optimálnu prácu mozgu a teda aj na dobrý prospech v škole. Hodnoverné vedecké dôkazy na to ale neexistujú.

Mylných predstáv odborníkov na výživu sa chytili médiá, pre ktoré je zdravé stravovanie osvedčeným evergrínom. A výrobcovia potravín, ktorí nám majú zaistiť dobrý štart do celého dňa, sa na tejto vlne, samozrejme, radi zvezú. Im zaisťuje propagácia výdatných raňajok odbyt a zisky.

Belgičania vedeli, čo je dobré: V školách pili deti namiesto mlieka pivo

Vzťah Belgicka a pivnej kultúry je tak hlboký a intímny, že aj predstaviť si ho vieme len ťažko.

Zdroj: CNC