Ryby boli odjakživa ponúkané ako zdravé jedlo, ale pokiaľ ide o chov lososov, odborníci tvrdia, že to už nie je viac pravda.

​Pri príprave dokumentu Fillet-Oh-Fish režiséra Nicolasa Danielsa objavilo vyšetrovanie medzi nórskymi fjordmi, kde sa nachádzajú lososové farmy, asi 15 metrov vysokú vrstvu odpadu, pozostávajúcu z baktérií, drog a pesticídov. Keďže morské farmy sa nachádzajú v otvorenej vode, nie je možné znečisteniu zabrániť.

Podľa Dr. Joseph Mercola je:

"Dnešný rybolov vystavený mnohým vážnym problémom, od nadmerného lovu až po chemické znečistenie a genetickú mutáciu."
Zdroj: Flickr

​​Chov lososov sa v porovnaní s inými testovanými potravinami ukázal ako päťkrát toxickejší. Nórsky environmentálny aktivista Kurt Oddekalv tvrdí, že dnešné lososy v chovoch sú jedným z najviac toxických potravín na svete a dodáva, že ich chov je

"katastrofa pre životné prostredie aj pre ľudské zdravie".

"Nedoporučujem, aby tehotné ženy, deti alebo mladí ľudia jedli chované lososy. Nevedno, koľko toxínov obsahujú, ako ani to, aký vplyv majú na deti, dospievajúcich a tehotné ženy," tvrdí doktorka Anne-Lise Birch Monsen, biologička na Bergenskej univerzite v Nórsku.

Zdroj: Flickr

​​Dodáva, že látky zistené u chovaných lososov majú negatívny vplyv na vývoj mozgu, sú spojené s autizmom a postihujú imunitný systém a metabolizmus organizmu.

Navyše, podľa Living Traditionally môže konzumácia viac ako jedného lososa z fariem mesačne zvýšiť riziko vzniku rakoviny v budúcnosti v dôsledku chemických látok spôsobujúcich rakovinu a vysokému obsahu dioxínov, ktoré obsahuje. Tvrdí tiež, že môže viesť k vyššiemu riziku zápalu, ktorý vedie k mnohým chorobám, vrátane rakoviny, cukrovky, artritídy, problémom so zásobovaním srdca a Alzheimerovej choroby.

Dnes viac ako kedykoľvek predtým, je nesmierne dôležité nielen dbať na to, čo jeme to, ale aj zistiť, odkiaľ potrava pochádza a čo obsahuje. Závisia od toho naše zdravie a život.

Mladý holandský génius, ktorý zachráni oceány: Príbeh Boyana Slata a Ocean Cleanup

Počas cestovania po Grécku, sa v hlave vtedy len 16-ročného Boyana Slata zrodila nevinná myšlienka: čo keby bol oceán samočistiaci alebo aspoň čiastočne očistený? O osem rokov, 31 miliónov dolárov a niekoľko prototypov neskôr, sa zdá, že jeho projekt na čistenie oceánov, bude skutočne riešením tohto pálčivého problému zbierania a recyklácie plávajúcich plastových odpadov v oceáne.