Imúnny voči obezite: Sci-fi alebo reálna možnosť?
Moderné ľudstvo uviazlo v evolučnej pasci. Milióny rokov bolo pre našich predkov výhodné vyžmýkať z každého sústa potravy čo najviac energie. Pri opakovaných obdobiach núdze platilo pravidlo:
"Kto je tlstý, bude chudý. Kto je chudý, bude studený."
Dnes má väčšina sveta potravín, čo hrdlo ráči, takže nimi plytvá a prejedá sa. Ľudský organizmus sa tomuto blahobytu stále ešte neprispôsobil a stále žmýka zo zjedených potravín maximum energie. Tú potom pri pasívnom životnom štýle nestačíme spaľovať telesnou námahou a ukladáme si ju v tele v podobe tukového tkaniva.
Vedci už mnohokrát ohlásili objav zázračných prostriedkov na chudnutie. Keby bola pravdivá len každá desiata správa s podobným obsahom, žilo by na Zemi cez sedem miliárd štíhlych fešákov. Realita je ale oveľa "tučnejšia". A jediný skutočne fungujúci recept pritom nadváhe a obezite:
"Menej jesť a viac sa hýbať!"
zostáva stále populárny.
Dánski vedci z univerzity v Kodani vedení Karen Nordgaard Nielsen teraz zverejnili vo vedeckom časopise Molecular Metabolism štúdiu, v ktorej ponúkajú chudú potravu aspoň laborátornym myšiam. A to napriek skutočnosti, že sa zvieratá prepchávajú tučnou potravou.
Len hamburgery a pizze...
"Bolo to, ako keby boli myši permanentne na diéte zloženej len z hamburgerov a pizze,"
približuje podmienky experimentu Karen Norgaard Nielsen.
Vedci odhalili, že myši k tvorbe tukového tkaniva nutne potrebujú gén NAMPT. Pokiaľ majú tento gén vyblokovaný metódami génového inžinierstva, sú voči obezite imúnne. Môžu sa napchávať vysokokalorickou potravou a majú rovnaké množstvo tukového tkaniva, ako keď držia zdravú diétu. V niektorých ohľadoch sú na tom dokonca lepšie.
Po blokáde génu NAMPT si ich telo napríklad drží ľahšie pod kontrolou hladiny glukózy v krvi. Výsledok dánskej štúdie bol pre vedcov veľmi prekvapivý, pretože všeobecná predstava o úlohe génu NAMPT naznačovala, že na liečbu obezity bude potrebné aktivitu zvýšiť a nie znížiť.
Vysoko výkonné varianty génu NAMPT prinášali našim predkom výhody, pretože im dovoľovali vytvárať tukové zásoby na časy, kedy bude o potravu núdza. Nositelia menej výkonných variantov génu sa dostávali do problémov s každým hladomorom.
Dnes by sa nám ale také varianty génu NAMPT hodili. Možno z ľudskej populácie tak úplne nevymizli, pretože tu a tam sa vyskytnú ľudia, ktorí sa nemusia v jedle veľmi obmedzovať a pritom nepriberajú. Je možné, že aspoň niektorým z nich dala príroda do vienka menej výkonné varianty génu NAMPT.
Človeku nemôžeme potlačiť aktivitu génu cieleným zásahom do dedičnej informácie, ako to robia génoví inžinieri laboratórnym myšiam. Často sa ale podarí nájsť látky, ktoré odvedú tú istú prácu a potlačia funkcie vybraného génu bez toho, že by bolo nutné pozmeniť dedičnú informáciu uloženú do DNA.
U myší sa potlačenie aktivity génu NAMPT zjavne neprejavilo nežiadúcimi vedľajšími účinkami. Ak sa to isté podarí aj u človeka, konečne bude k dispozícii účinný liek proti priberaniu. To ale ukáže až čas a ďalší výskum.
Jedzte na raňajky pizzu miesto cereálií: Tvrdí výživový odborník
Potešil vás už ráno po prehýrenej noci zvyšok pizze? Asi ste nepredpokladali, že je zdravšia ako cereálie.