V Belgicku počas osláv potečie zlatý mok, ktorému miestni hovoria belgické šampanské. Belgickú pivnú kultúru pridali na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Dostať belgické pivo na zoznam UNESCO bola spoločná snaha viacerých organizácii. Prvýkrát sa o to pokúšali ešte v roku 2004.

Návrh ale prešiel až tento rok na konferencii v etiópskom meste Addis Abebe, kde zasadal špecializovaný výbor vyberajúcu nové tradície a dedičstvo, ktoré sú následne zapísané na zoznam UNESCO.

"Máme bezkonkurenčnú rozmanitosť v umení varenia piva, pivná kultúra je súčasťou nášho každodenného života. Proste naše pivá milujeme," prezradil flámsky minister kultúry Sven Gatz, ktorý predtým pôsobil ako predseda združenia belgických pivovarov.

Belgicko ponúka takmer 1 500 rôznych druhov pív a má najširší výber autentických a miestnych špecialít. Vo svete sú známe trapistické, teda silne fermentované kláštorné pivá.

Belgicko ponúka až takmer 1 500 druhov pív Belgicko ponúka až takmer 1 500 druhov pív Zdroj: Reprofoto/The Guardian

​Belgický zlatý mok je zväčša silnejší než pivá z iných krajín. Miestni i turisti ho popíjajú zväčša po tretinkách. Každá značka má pritom vlastný pohár. V historickom centre Bruggy dokonca zaviedli špeciálne pivné potrubie.

Rozmanitá je aj chuť jednotlivých pív. Škála začína pri extrémne kyslých a končí pri úplne horkých.

Belgické pivo je známe aj vo svete. Na zoznam UNESCO sa ale dostalo najmä pre jeho vplyv priamo v Belgicku. V prihláške stálo, že pivo zlepšuje blahobyt Belgičanov stimulovaním ekonomiky, propagáciou miestnych výrobkov a utužovaním sociálnych vzťahov.

"Máme svoje krčmy, múzea, slávnosti a tiež rituály, ako pivo podávať," uviedol prezident federácie belgických pivovarov Jean-Louis Van De Perre.

Zdroj: The Guardian