NASA vraj objavila paralelný vesmír: So záhadou z antarktického ľadu je ale potrebné zaobchádzať opatrne
Vo svetových médiách sa objavila senzačná správa. Vedci z NASA objavili paralelný vesmír, v ktorom plynie čas obrátene. Slovami klasika: "Mimoriadna tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy." A tie zatiaľ chýbajú.
Predovšetkým nešlo o objav vedcov NASA, ale observatória s krásnym menom ANITA, ktoré je skratkou slov Antarctic Impulsive Transient Antenna. Pod projektom je podpísaných niekoľko univerzít a inštitúcií na čele s University of Hawaii. NASA pomáha projekt financovať, a to rovnako ako napríklad americké ministerstvo energetiky.
Z názvu projektu je zrejmé, že sa budeme musieť vydať do mrazivých končín Antarktídy. Vedci sa tu pokúšajú skúmať neutrína - jedny z najviac fascinujúcich častíc vo vesmíre.
Neutrína dokážu prejsť ľudským telom ale aj celú Zemou. Vznikajú vo vnútri Zeme, vo hviezdach, v jadrových elektrárňach a tiež pri extrémnych kozmických udalostiach, ako sú supernovy. Ako je z opisu ich vlastností zrejmé, veľmi nerady interagujú s hmotou. Ak sa tak už stane, zanechávajú tieto interakcie stopy, vďaka ktorým môžeme neutrína skúmať.
ANITA sa zameriava na lov extrémne energetických neutrín, ktoré sú výsledkom interakcie kozmického žiarenia s fotónmi kozmického mikrovlnného pozadia (tzv. reliktné žiarenie).
Chrbticou projektu sú antény, ktoré sú zavesené na balóne vo výške 37 km nad Antarktídou. Ich úlohou je detekovať rádiové vlny - vyžarované v okamihu, keď sa extrémne energetická neutrína dostanú do ľadu. Odborne sa tomu hovorí Askaryanov efekt.
Antény zachytili za roky veľa "rádiových výbuchov", ale len hŕstka má pôvod v kozmických procesoch. Medzi ne patrí aj detekcia spŕšky kozmického žiarenia.
Častice s veľmi vysokou energiou, ako sú protóny a neutróny, sa dostanú do našej atmosféry a vytvára celú kaskádu ďalších častíc. Podobné spŕšky vedci veľmi dobre poznajú, ale ANITA zachytila dve obrátené. Kaskáda častíc sa nepohybovala smerom dole ale nahor.
Na prvý pohľad to nie je až tak prekvapivé. Mohlo ísť o častice, ktoré prileteli zo severu smerom na juh. Preleteli Zemou a vynorili sa v Antarktíde. Kozmické žiarenie toto nevie, ale neutrína dokážu prejsť celou Zemou.
Problém je, že neutrína, ktoré prechádzajú celými planétami, majú pomerne nízku energiu. Čím vyššia je energia neutrína, tým menšou hmotou dokáže prejsť bez interakcie. Neutrína, ktorá zachytáva ANITA, nemôžu prejsť Zemou.
Je možné, že Zem zasiahla obria spŕška vysokoenergetických neutrín a malá časť predsa len prešla Zemou. Je to však nepravdepodobné. Neutrína hľadajú aj ďalšie projekty (napríklad IceCube, ktorý tiež pracuje s ľadom, aj keď inak) a tým by podobná udalosť neunikla.
Samozrejme, sú tu aj sexi alternatívne možnosti v podobe temnej hmoty, paralelných vesmírov a pod. V prípade neutrín je ale všeobecne vždy potrebné nastaviť skepticizmus na maximum. Nie je to tak dávno, čo vedci objavili neutrína cestujúce rýchlejšie ako svetlo, čo sa ale vzápätí nepotvrdilo a učebnice fyziky sa páliť nemuseli. Aj v prípade vysokoenergetických neutrín môže byť vysvetlenie nakoniec úplne jednoduché a súvisieť napríklad s vlastnosťami antarktického ľadu, ktoré meranie skresľujú.