Nová delostrelecká munícia využíva pre väčší dostrel ramjet
Klasické delo je vlastne veľmi jednoduchá technológia. Ide o valec, ktorý je na jednom konci uzavretý. Do valca sa vloží munícia s projektilom, pod ktorým je umiestnená pohonná látka. Keď je táto látka zapálená, tak dôjde k jej prudkému zhoreniu. Tým sa uvoľnia horúce plyny, ktoré preženú projektil skrz hlaveň a vymrštia ho do určitej vzdialenosti od dela, pokiaľ možno na protivníka.
Takáto delostrelecká technológia funguje už dlhšie ako 500 rokov. Po celú tú dobu je delostrelectvo zásadnou súčasťou ako pozemných, tak i námorných vojenských síl. Napriek tomu je tu ale stále veľký priestor pre vylepšovanie, ktoré by umožnilo zvýšiť účinnosť, presnosť a dosah takýchto zbraňových systémov.
A ako ukazujú konflikty, ktoré prebiehajú vo svete 21. storočia, v ktorých sa až prekvapivo intenzívne uplatňuje práve delostrelectvo, také tovylepšovanie má stále zmysel.
Projekt XM1155
Pekným príkladom takéhoto zlepšovania, ktoré práve prebieha, je projekt XM1155. Na tomto projekte pracujú Raytheon Missiles & Defense, ktorí sú súčasťou spoločnosť obranného priemyslu Raytheon, spoločne s holandskými Nederlandse Organisatie voor Toegepast Natuurwetenschappelijk Onderzoek (TNO).
Cieľom tohto projektu, ktorému U. S. Army udelila kontrakt v hodnote 7,9 miliónov dolárov, je vyvinúť delostrelecký projektil s ramjetovým pohonom. Takýto projektil by mal pritom ponúknuť významne väčší dostrel už existujúcich delostreleckých systémov a zároveň by mal presne zasiahnuť zvolený cieľ. Delostrelecký projektil s ramjetovým pohonom by mohol doletieť do vzdialenosti cez 100 kilometrov.
Bližšie detaily o projekte nie sú príliš známe. Pokiaľ ale ide o ramjetový pohon, tak to pravdepodobne znamená, že by takýto delostrelecký projektil mal byť vystrelený z hlavne tradičným spôsobom a potom by mal spustiť ramjetový, čiže náporový pohon.
Do spaľovacej komory pohonu by mal prúdiť vzduch, ktorý sa tu stlačí, pridá sa k nemu palivo, zapáli sa, a spaliny unikajúce vysokou rýchlosťou potom vyvinú veľký ťah.
Podľa Raytheon by mali projektily XM155 fungovať v každom teréne a poveternostných podmienkach, ako u pozemných, tak i námorných delostreleckých systémov.
Mali by byť kompatibilné s delostrelectvom používajúcim štandardnú muníciu NATO kalibru 155 milimetrov. Presný zásah by mala tejto muníciu zabezpečiť technológia Excalibur spoločnosti Raytheon, ktorá využíva navádzanie pomocou GPS a lasera.