Vedci donútili ku sneženiu mraky, z ktorých by bez ich zásahu nevypadla ani vločka
Po vláde nad počasím túžia ľudstvo oddávna. Dlho hrali v tomto odbore prím šamani, kúzelníci a kňazi, prostredníctvom ktorých hľadali ľudia orodovanie u duchov a božstiev.
Moderná doba spolieha viac na vedu ako na modlitby. Už dlho vedci skúšajú navodiť kondenzácii vodných pár v oblakoch pomocou jodidu strieborného a vyvolať tak zrážky. V Spojených štátoch sa snažia posilniť zrážky umelým navodením kondenzácie vodných pár v mračnách nad štátmi Idaho a Colorado, ktoré sa často stretávajú s ničivým suchom.
O úspešnosti metódy sa vedú dohady. Niektoré experimenty došli k záveru, že množstvo zrážok zvýšiť nemožno. Tie najoptimistickejšie zase končili odhadmi, že sa množstvo zrážok zvýšilo o polovicu.
Všeobecne platí, že nie je jednoduché zistiť, koľko zrážok by spadlo z mračien bez ľudského pričinenia a koľko zrážok navyše zabezpečil zásah človeka. Na pevnejšiu pôdu sa pokúsili dostať tieto odhady americkí vedci pod vedením Katji Friedrich z University of Colorado v Boulderi a Roberta Räubera z University of Illinois v Urbana-Champaign. Výsledky ich experimentu zverejnil vedecký časopis Proceedings of the National Academy od Sciences.
Nasnežilo skoro 300 bazénov
Experimenty prebehli v januári 2019 v Idahu. Prenajaté lietadlo vyletelo do oblakov nad Payettskou panvou a v nich explóziami rozprášil mikroskopické častice jodidu strieborného. Vedci mračná vopred starostlivo premerali a presvedčili sa, že v oblakoch nie sú "pripravené" žiadne zrážky. Mohli si tak byť istí, že ak z mrakov niečo vypadne, bude to výsledok navodenej kondenzácie vodných pár.
"Mali sme mračná pod kontrolou od chvíle, kedy sme v nich nechali rozptýliť jodid strieborný, až do chvíle, kedy z nich začali vypadávať zrážky," opisuje priebeh experimentu Katja Friedrich.
Vedci zistili, že okolo častíc jodidu strieborného skutočne kondenzuje vodná para a vzniknutá voda mrzne do snehových vločiek. Z mračien snežilo niečo málo cez hodinu. Za tú dobu dopadlo na plochu viac ako 2300 kilometrov štvorcových v priemere 0,1 milimetra zrážok. Voda, ktorá sa v podobe snehových vločiek zniesla z neba na zem, by naplnila 282 olympijských plaveckých bazénov. Nie je to nijak omračujúci výsledok, ale v tomto prípade si môžu byť vedci istí, že ide o "čistý výnos".
"Keby sme nenavodili v oblakoch kondenzáciu vodných pár, žiadne zrážky by z nich nepadali," zdôrazňuje Friedrich.
Zo snehu bude voda pre Colorado
Na mnohých miestach na vyvolávanie zrážok navodením kondenzácie vodných pár v oblačnosti do budúcna vsádzajú. Sedem amerických štátov z povodia rieky Colorado napríklad uzatvorilo dohodu, že budú navyšovať množstvo zrážok na svojich územiach navodením kondenzácie pár v mrakoch a prispejú tak k zvýšeniu stavu vody v rieke. Colorado slúži ako významná vodná cesta aj ako zdroj vody a poklesy jej hladiny majú nepriaznivý vplyv na hospodárstvo i životy mnohých ľudí.
Friedrich priznala, že na základe vykonaných experimentov zatiaľ nedokáže určiť, aký prínos zaistí podobné projekty. Každá zimná snehová búrka sa chová trochu inak a pary v oblakoch reagujú na dodaný jodid strieborný po svojom. K objektívnejším náhľadom sa vedci prepracujú len sériou ďalších podobných experimentov.
So zasnežovaním lyžiarskych svahov a bežeckých stôp sa v dohľadnej dobe nepočíta. Nie je totiž jednoduché sa trafiť so snežením na vybrané miesta. V tom je stále podstatne účinnejšia výroba umelého snehu "snežnými delami".