Kolonizovať Mars bude veľmi ťažké. Podľa astrobiológa je jedným z najväčších problémov nebezpečné žiarenie zo Slnka a vzdialeného vesmíru. Elon Musk chce do roku 2050 dopraviť na Mars milión ľudí.

Keď už vesmírne agentúry hovoria o lete človeka na Mars, myslia tým let menšej vedeckej posádky, ktorá by strávila na povrchu pár mesiacov a vrátila sa späť na Zem.

Elon Musk má väčšie plány. Jeho Starship, ktorý pripomína skôr obrí nevydarený pútač na predajňu nerezového riadu, síce ešte nikam neletel, ale Musk už napriek tomu hovorí o lete na červenú planétu. Nemá ísť o žiadne vedecké expedície. Musk chce červenú planétu kolonizovať.

Postavenie Zeme a Marsu je také, že sa štartovacie okno pre let k Marsu otvára raz za približne 26 mesiacov. V budúcnosti má pri každej podobnej príležitosti vyraziť 1000 lodí. Do roku 2050 má byť na Marse milión osadníkov.

Zomriete tam. Alebo sa zbláznite. Alebo oboje

Muskove kolonizačné chúťky brzdí Caleb Scharf, ktorý je šéfom astrobiológie na Columbia University. Podľa neho si kolonizáciu Marsu predstavuje až príliš jednoducho.

Červená planéta na nás rozhodne nečaká s otvorenou náručou. Problémov prináša viac než dosť - nízke teploty, tretinovú gravitáciu, ťažké získavanie vody, slabú atmosféru aj takmer toxickú pôdu (chloristan a pod.).

Podľa Scharfa ale najväčší problém predstavuje žiarenie, o čom sa veľa nehovorí a o jeho riešení už vôbec. Škodlivé slnečné aj kozmické žiarenie bude predstavovať problém nielen pri lete na Mars ale tiež pri pobyte na povrchu planéty, ktorej chýba silnejšia atmosféra a magnetické pole.

Na povrch Marsu dopadajú neustále častice slnečného vetra (protóny, jadrá hélia) a tiež častice kozmického žiarenia s vyššou energiou. Zabudnúť nesmieme ani na sekundárne žiarenie - kozmické žiarenie sa dostáva do hĺbky niekoľkých metrov skrz marťanský regolit, kým nezasiahne jadro marťanskej pôdy za vzniku neutrónového a gama žiarenia.

Scharf sa odvoláva na predošlé štúdie i meranie roveru Curiosity. Ľudská posádka, ktorá strávi 360 dní v medziplanetárnom priestore a 500 dní na povrchu Marsu dostane asi 1 Sv (Sievert). Pravdepodobnosť, že astronaut počas svojho života zomrie na rakovinu to zvýši asi o 5 percent.

Ak vezmeme do úvahy len dávku žiarenia na Marse, priemerná miera expozície za jeden pozemský rok je viac ako 20-krát väčšia v porovnaní s maximálnou povolenou dávkou pre pracovníka radiačného oddelenia v USA za rovnaké obdobie.

Elon Musk ale nechce na Mars posielať vedecké expedície. Chce červenú planétu osídliť. Ak sa na Mars vydá mladý človek, tak za svoj život (pokiaľ sa dožije na Zemi priemerného veku) môže dostať dávku aj 18 Sv. Presnú hodnotu je ťažké určiť. Úroveň aktivity slnečných častíc sa mení a to isté platí pre atmosférický tlak, ktorý na Marse silne závisí od ročného obdobia (v zime oxid uhličitý zmrzne a spadne na povrch).

Ako je to veľa? Pri 8 Sv zomriete. Na Marse, samozrejme, nedostane celú dávku súčasne, ale bude rozložená do desiatok rokov. Ako veľmi stúpne pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu nedokáže nikto spoľahlivo určiť. Dlhodobé vysoké dávky žiarenia nemusia spôsobiť len onkologické ochorenia. Existujú dôkazy, že majú negatívny vplyv na neurologickú funkciu.

Scharf preto s nadsádzkou uvádza, že osadníci na Marse môžu skončiť ako "hlúpi", alebo mŕtvi ... alebo oboje.

Fanúšikovia Muska samozrejme namietnu, že SpaceX má všetko premyslené. Všetky Muskove projekty možno využiť pri kolonizácii Marsu - od solárnej krytiny na strechu, cez satelitné konštelácie na obežnej dráhe až po razbu tunelov. Práve pod povrchom by ľudia na Marse mohli nájsť útočisko. Je však otázkou, či sa pod povrch zmestí spomínaný milión osadníkov a či budú chcieť väčšinu života prežiť "pod Marsom" miesto na ňom.

Zdroj: CNC